ľahšieho prijatia ďalších protidemokratických zákonov. V skutočnosti nie je toto nebezpečenstvo o nič väčšie ako pri plnom počte poslancov. Vieme, že uznášaniaschopný parlament tvorí nadpolovičná väčšina prezentujúcich sa poslancov. To znamená, že pokiaľ by v parlamente bez opozície chceli niektorí koaliční poslanci zabrániť prijatiu zlého zákona, jednoducho sa nebudú prezentovať. Pokiaľ by sa aj napriek poznaniu tohto jednoduchého faktu prezentovala nadpolovičná väčšina, v skutočnosti by to znamenalo súhlas nadpolovičnej väčšiny s prijatím zákona, čo by však znamenalo prijatie zákona i pri plnom počte poslancov. Jediný rozdiel je teda v tom, že nesúhlas pri prijímaní zákona pri "úspornom režime" práce v parlamente sa musí vyjadriť neprezentovaním sa. Tento fakt by mali opoziční poslanci pred odchodom zo schôdze jasne tlmočiť koaličným poslancom a pripomenúť im, že i bez prítomnosti opozície môže koalícia zabrániť prijatiu zlého zákona rovnako dobre ako s poslancami opozície. Poslanci koalície tak zostávajú i naďalej plne zodpovední za kvalitu prijímaných zákonov. Prekvapujúci fakt, že na odmietnutie zlého zákona nie je počet poslancov dôležitý, vyzdvihuje výhody "úsporného režimu". Okrem už spomenutých výhod je možné očakávať silný psychický tlak na osamotenú a izolovanú skupinu koaličných poslancov. Táto skutočnosť môže urýchliť rozpad jednoty skôr ako v neustálej prítomnosti poslancov opozície. Navyše zákony navrhnuté ZRS alebo SNS nemajúce dostatočnú podporu koalície nebude možné bez opozície presadiť, čo môže taktiež deštruktívne pôsobiť na túto jednotu. V každom prípade by šlo zo strany opozície o jasný čin a jasný signál do zahraničia i k svojim voličom už beztak netrpezlivo očakávajúcich jej konkrétne skutky.

Autor: DOMINIK FILIP, Bratislava