, v ktorých sa pre potreby štátnych úradníkov uvoľňujú priestory dosiaľ slúžiace iným účelom. V Piešťanoch napríklad padla za obeť osemposchodová budova Technického skúšobného ústavu a o optimálnosti tohoto riešenia možno prinajmenšom pochybovať - pochybujú zamestnanci tejto inštitúcie i mnohí obyvatelia Piešťan.
Technický skúšobný ústav v Piešťanoch dosiaľ neprešiel privatizáciou ako už viaceré inšitúcie tohto druhu - ide o príspevkovú organizáciu riadenú priamo Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Ústav je zameraný najmä na skúšobníctvo chladiacej techniky a vzduchotechniky, technického vybavenia budov, plynárenskej techniky a čerpadiel, funguje tu elektrolaboratórium i oddelenie akustiky. Testujú sa tu tiež hračky a spotrebný tovar. Podobné skúšobné ústavy začali vznikať už za socializmu v snahe nahradiť prirodzenú trhovú reguláciu kvality výrobkov ich odbornotechnickým posudzovaním. Dnes nadobúda táto oblasť kľúčový význam - domáce i zahraničné výrobky musia spĺňať množstvo technických noriem, navyše slovenské normy sa v duchu integračného procesu musia čoraz viac približovať normám európskym. Sprísňujú sa i požiadavky na kvalitu dovážaných výrobkov, existuje povinná a nepovinná certifikácia výrobkov a služieb. To všetko znamená prácu pre skúšobníctvo a konkrétne i pre piešťanský Technický skúšobný ústav.
Jeho nová budova bola dostavaná ešte pred revolúciou na zamestnanecký úver, nakoľko štát túto investíciu finančne nepodporil. Po roku 1990 nastal pokles aktivít, v dôsledku ktorého tri podlažia administratívnej budovy ústav ponúkol TSÚ do prenájmu komerčným firmám. Po osamostatnení Slovenska v roku 1993 sa dalo vcelku logicky očakávať, že význam tejto inštitúcie vzrastie. Namiesto toho začalo byť čoraz viac zrejmé, že dôjde k územnosprávnej reorganizácii, že sa Piešťany stanú okresným mestom a že medzi horúcich kandidátov na nové priestory pre štátnu správu patrí i nová a dobre vybavená budova TSÚ. Vedenie ústavu, ale aj ÚNMS SR prejavilo ochotu vyjsť štátnej správe v ústrety - pretože sa časť priestorov v budove prenajímala, nebolo možné argumentovať ich nepostrádateľnosťou. Na rokovaní 29. mája 1996 sa zástupcovia všetkých zaniteresovaných strán dohodli, že TSÚ v Piešťanoch uvoľní časť svojich priestorov, konkrétne druhé, tretie, štvrté a časť piateho poschodia.
"S týmto riešením súhlasili všetci prítomní. K dnešnému dňu ma nikto nepožiadal a ani neinformoval o tom, že s touto dohodou nesúhlasí a ani nikto mi nepredložil iné požiadavky, a preto ma prekvapuje, že sú iné návrhy, o ktorých som vôbec nebol informovaný," píše vo svojom liste ministrovi vnútra Ľubomír Šutek, predseda ÚNMS SR. Jeho prekvapenie je pochopiteľné - v duchu iných návrhov totiž napokon štátna správa prejavila záujem o celú budovu a aj ju bez problémov previedla pod svoju správu.
Za povšimnutie stojí skutočnosť, že na 5., 6. a 7. poschodí budovy pôsobilo Vzdelávacie stredisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, akreditované akreditačnou komisiou pri Ministerstve školstva SR pre uskutočňovanie rekvalifikačných aktivít vo viacerých odboroch (riadenie a zabezpečovanie kvality výrobkov a služieb, skúšanie, certifikácia, kontrola a posudzovanie zhody kvality procesov, výrobkov a služieb, technická normalizácia a metrológia). Vzdelávacie stredisko zabezpečuje medzinárodné školenia špecialistov a pre svoje aktivity potrebuje aj ubytovacie priestory. Na 7. poschodí budovy boli učebne vybavené kompaktným tlmočníckym zariadením, bola tu i zasadačka pre 300 ľudí. Ľubomír Šutek vo svojom liste ďalej uvádza: "Ako z uvedeného vyplýva, pre plnenie svojich úloh Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR nemôže priestory na 5., 6. a 7. poschodí uvoľniť. Takéto opatrenie by vyžiadalo finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na vybudovanie novej budovy."
Nijaké argumenty nepomohli - štátnej správe sa jednoducho budova zapáčila, a tak sa do nej nasťahovala. Napriek tomu, že ide o novú a veľmi dobre vybavenú budovu, prebehli v jej priestoroch rekonštrukcie údajne v hodnote 10 až 15 miliónov korún. Rúcali sa priečky a vytvárali sa veľké kancelárie, pôvodný nábytok sa premiestnil, rozkradol, zničil. Podľa takejto logiky zrejme štát môže so svojím majetkom nakladať, ako sa mu zachce a ak pri svojom hospodárení zbytočne míňa peniaze, nevadí - zaplatia to občania. Popri miliardových dierach v štátnom rozpočte na nejakom milióne nezáleží a už vonkoncom nie na tom, či neutrpí rozvoj odvetvia, ktoré má strategický význam pre hospodárstvo i pre včleňovanie sa Slovenska do Európy - mimochodom na tomto poli oveľa úspešnejšie, než na vládnej úrovni.
Autor: kam
