V Martine sa v sobotu 30. augusta zišli s občanmi predstavitelia strán Slovenskej demokratickej koalície, aby tu slávnostne vyhlásili svoje spoločné memorandum. Predseda Demokratickej únie Eduard Kukan predniesol pri tejto príležitosti prejav, z ktorého vyberáme hlavné myšlienky:
História by vždy mala slúžiť ako zdroj inšpirácie, ako povzbudenie do dnešnej činnosti a práce. Nie je to inak ani dnes. Deklarácia slovenského národa, prijatá v Turčianskom Svätom Martine 30. októbra 1918 obsahuje totiž myšlienky, ktoré - aj keď sú vyjadrené inými slovami a odrážajú vtedajšie súvislosti - sú i dnes plne aktuálne. Treba ich len zasadiť do dnešného sveta, do súvislostí dnešnej doby.
Áno, prišli sme sem hovoriť o dnešnej dobe a o budúcnosti. Na počiatku storočia sme my, Slováci, stáli doslova s holými rukami. Dnes máme svoj štát s ústavou, založenou na demokratických princípoch - jej piate výročie si ostatne práve pripomíname. Teda medzi dňom podpisu už spomenutej Deklarácie slovenského národa a dneškom sa klenie oblúk historických dejov, ktoré tvoria podstatu nášho súčasného politického poznania a skúsenosti.
Slovenskí občania prežili v tomto storočí mimoriadne veľa utrpenia, bôľu a sklamaní. Nebolo to ani tak v dôsledku prírodných katastrof. Príčinou boli politické zvraty a zápasy. Obyvatelia Slovenska boli dlhé roky prinútení znášať zvoľu moci. Mnohí sa stali obeťou totalitného usporiadania. Iní museli opustiť svoju vlasť, vyhnaní biedou, neľudskými rasovými zákonmi alebo prenasledovaním v čase neslobody. Viackrát v tomto storočí štátna moc siahla občanom na majetky. Ľudia museli za rôzne režimy nasadzovať životy vo dvoch svetových vojnách. Často im zhora vnucovali alebo zakazovali náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie. Počas väčšiny tohto storočia neplatilo právo rovnako pre každého. Len zriedkavo mal občan šancu zúčastniť sa na slobodných voľbách. Väčšinu storočia na našom území platila cenzúra, vo väzniciach boli politickí väzni. Politická reprezentácia bola často iba bábkovou reprezentáciou, nezodpovedala sa občanom a neslúžila im.
čas ťažkých skúšok
a kríz však priniesol aj čosi pozitívne. Slovensko po viacerých stránkach politicky dozrelo. Mnohí občania sa naučili rozoznávať politickú realitu aj v podmienkach demagogickej propagandy. Dokázali si vytvoriť názor aj v režimoch strachu, prejaviť svoj občiansky postoj i v krízových situáciách. Vari nikde neboli ľudia tak systematicky zastrašovaní ako u nás. A predsa sa mnohí slovenskí občania dokázali vzoprieť proti strachu, bezpráviu a neslobode, proti fašistickému Nemecku aj proti domácej totalite, chránenej okupačnými armádami.
Ak naša národná politika v podmienkach vlastného štátu zápasí dnes o obranu hodnôt pravdy, spravodlivosti a slobody, potom má na čom stavať. Dnes môžeme stavať na našich predchodcoch i súčasníkoch - na tých, ktorí žijú v duchu hodnôt, na ktorých stojí európska civilizácia.
Slovenskí liberáli ako politický subjekt nemajú u nás na prvý pohľad dlhú tradíciu. V skutočnosti sa však zápas o liberálne hodnoty vinie celým naším národným životom. Predchodcami sú nám nielen tí slávni. Sú nimi najmä tí bezmenní. Tí, čo nezapreli národnú kultúru a právo na sebaurčenie v podmienkach zaostalého Uhorska i tí, čo odmietli fašizmus. Tí, čo stáli pred okupačnými tankami v auguste 1968 i tí, ktorí si na novembrových námestiach vybojovali v roku 1989 novú slobodu. Samozrejme, zápas o demokraciu a slušné spoločenské pomery u nás pokračuje. Našou oporou v ňom sú dnes tí, ktorí odmietajú zohnúť chrbát pod režimom HZDS. Sú to aj tí, čo neodvolali svoj podpis pod petíciou za účasť DU vo voľbách ani pod tlakom policajného vyšetrovania. Sú to aj tí spomedzi členov a sympatizantov iných partnerských opozičných strán, spomedzi aktivistov tretieho sektora a osobností národnej vedy a kultúry, ktorí dnes za svoju úctu k slobode a demokracii prinášajú osobné obete.
História kráča
s nami
aj dnes. Kladie otázky a čaká od každého jeho osobnú odpoveď. Naše slávnostné zhromaždenie je takouto spoločnou odpoveďou. Je naším spoločným ÁNO budúcnosti. Je naším spoločným ÁNO budúcemu demokratickému, civilizovanému a prosperujúcemu Slovensku. My, predstavitelia Slovenskej demokratickej koalície, sme sem prišli preto, lebo tu, v Martine, chceme hovoriť o modernom Slovensku. O tom, na akých hodnotách postavíme budovanie a smerovanie budúceho štátu. Chceme tu dnes začať stavbu mosta do budúceho storočia a tisícročia. Slovenská republika, jej občania a demokratické sily na Slovensku, stoja teda znovu pred skúškou zrelosti. Každý z nás je povinný prispieť k spoločnej stavbe národnej politiky a demokratického štátu. Memorandum Slovenskej demokratickej koalície, ktoré tu dnes prijímame, nech sa stane dokumentom, ktorý vyjadrí toto odhodlanie jeho signatárov jasnou rečou a stane sa základom pre dosiahnutie týchto cieľov. Chceme, aby sa k nám v činorodej práci pripojili všetky demokratické politické strany, široké občianske sily a všetci slobodymilovní občania. V tejto spolupráci nám pôjde o základnú otázku - o podobu budúceho štátu, v ktorom žijeme a budeme chcieť žiť. Nemôžeme sklamať. Chceme mať zo Slovenska štát s takou vládou, ktorá bude slúžiť všetkým občanom a v ktorom si budú pred zákonom všetci rovní. Štát, v ktorom bude žiť obyvateľstvo hrdé na svoju vlasť a ktorý bude uznávaným a rovnocenným partnerom v medzinárodnej spolupráci. Chceme a budeme žiť v štáte, v ktorom si budú ctiť vzdelaných ľudí a v ktorom bude kultúra zrkadlom vyspelosti národa, s dôstojným miestom v spoločnosti pre jej nositeľov. V štáte, v ktorom všetci obyvatelia vrátane dôchodcov a mladých ľudí budú mať pocit bezpečnosti a sociálnej istoty. Takýto ambiciózny cieľ si vytýčila Slovenská demokratická koalícia. Náš spoločný úspech je historickým imperatívom dnešnej doby. Premeňme ho na skutočnosť!
