Koľko sĺz už vyplakali koaliční politici nad tým, že cudzina nám zámerne kazí imidž, že sa o Slovensku informuje z cudzích zdrojov, že zahraniční novinári o nás píšu z Viedne či z Prahy! Čo však robíme my sami, aby sme sa vo svete, ako sa hovorí, lepšie predali?
Bol som dva mesiace v kanadskom Montreali a dal som si záležať, aby som sa tam o Slovensku čosi dozvedel. Áno, dajú sa tam cez internet čítať naše noviny, koaličné i opozičné - a dokonca skôr, než vyjdú na Slovensku. Ale čo ďalej?
Prešiel som tam tri veľké kníhkupectvá. Chcete turistické bedekre, jazykové príručky alebo nebodaj slovníky? Áno: ale iba o Prahe, o Čechách, o českej kultúre, literatúre a zvykoch, tých je dosť. Reprezentačná fotopublikácia: Pražský hrad a jeho poklady. A rôzni sprievodcovia, s fotografiami a mapami, desiatky kusov, v angličtine i vo francúzštine. Len vo dvoch z nich sa Slovensko pripomína jednou-dvoma stranami ako priateľská služba bývalému bratovi. A slovníky? Našiel som jediný, písacím strojom naklepaný a xeroxom rozmnožený (aspoň to tak vyzerá) od Niny Trnka, v úbohých troch exemplároch. A tie sotva vydolujete z abecedne usporiadaných regálov medzi desiatkami slovníkov a učebníc slovinčiny, svahilčiny a turečtiny, o španielčine ani nehovoriac.
Na Slovensku už máme agentúry, špecializované na propagáciu SR smerom navonok. Čo keby tak vyviezli za oceán nový obojstranný slovensko-anglický slovník, ktorý nedávno vyšiel? Čo keby znovu vydali Basic Slovak, turistické či konverzačné príručky a predávali ich po 20 až 60 dolárov priamo v Kanade? A že by na ocot neostali ani nové fotopublikácie a encyklopedické CD ROM-ky o Slovensku, som si takmer istý.
Problém ale bude zrejme aj v inom.
"Určite by som teraz nešiel na dovolenku do Srbska, lebo má zlé meno. A bohužiaľ, dobré meno tu nemá ani Slovensko," povedal mi jeden Slovák, ktorý tam žije od roku 1968. "Lenže Slovensko si robí vo svete imidž samo: a treba povedať, že výrazne negatívny. V čase, keď Európa napríklad vracia obetiam holokaustu ukradnuté zlato, na Slovensku vyjde Ďuricova kniha, Tisovi otvárate pamätnú izbu a chcete ho urobiť svätým. Som z katolíckej rodiny a rešpektujem ho, ale jeho vysvätenie by ma urazilo, lebo si to nezaslúži! Keď už niektorí vaši pseudopolitici chcú silou-mocou nadväzovať na vojnový štát, necítia ani náznak morálnej zodpovednosti za deportácie Židov a ich smrť? Naopak, Slovensko by už malo konečne prestať s odhaľovaním pamätných tabúľ spoluautorovi protižidovských zákonov Jozefovi Kirschbaumovi, ktorý bol po vojne odsúdený na 17 rokov väzenia, v USA je nežiaducou osobou a na Slovensku ho pozývate do večerných správ STV. Toto dnes všade vo svete vnímajú veľmi citlivo - a čo vy?"
Takže asi tu nepôjde iba o slovníky.
Autor: Vladimír Hák
