ením strany, ktorá sa počas 68 rokov vládnutia stala synonymom štátu.
Každá zo Zedillových reforiem priniesla okamžitú odozvu - priama voľba starostu hlavného mesta vyniesla do kresla vodcu najsilnejšej opozičnej strany (PRD) Cuauhtémoca Cárdenasa, prevedenie volieb pod kontrolu nezávislých pozorovateľov a financovanie opozície z verejných fondov v konečnom dôsledku znamenalo stratu väčšiny PRI v dolnej komore Kongresu. Mexická opozícia navyše urobila v nedeľu veľmi významný krok. Ľavicové strany - Strana demokratickej revolúcie (PRD), Strana národnej akcie (PAN), Mexická strana zelených (PVEM) a Strana pracujúcich (PT), sa zlúčili do tzv. Skupiny štyroch, čím definitívne ovládli Poslaneckú snemovňu. Vzápätí sa dostavilo ich prvé víťazstvo - predsedom snemovne sa po desaťročiach stal predstaviteľ opozície! Tradičná správa prezidenta republiky o stave krajiny tak mala v pondelok historický priebeh. Kým doteraz sa prezidentovo vystúpenie akceptovalo bez diskusie, v pondelok už naň zareagoval novozvolený predseda parlamentu. Porfirio Munoz Ledo (PRD) vyzval prezidenta, aby politiku svojej vlády podrobil debate v snemovni.
Sám Zedillo aj pondelňajším prejavom potvrdil svoju úlohu architekta modernizácie mexickej ekonomiky, ktorá sa v roku 1995 ocitla v najhoršej hospodárskej kríze od 30.rokov, pri ktorej počas niekoľkých mesiacoch devalvovala mexická mena o viac ako 30 percent. Prezident vyzval nový parlament, aby podporil hospodárske oživenie krajiny, ktoré bude zrejme spojené s nepopulárnymi úspornými opatreniami nevyhnutnými pre hospodársky rast Mexika.
Napriek proklamovanej vôli prezidenta naviazať s parlamentom spoluprácu na základe vzájomného rešpektu bude ešte účtovanie opozície s mexickou štátostranou veľmi dramatické. Naznačuje to nielen vládna kríza, ktorú takmer spôsobila voľba nového predsedu parlamentu a zažehnala ju len prezidentova intervencia, ale aj ďalšie súžitie medzi opozičným parlamentom a Senátom, v ktorom si ešte PRI udržiava väčšinu.
