V uplynulých dňoch pred výborom amerického Senátu pre zahraničné vzťahy uviedol Stuart Eizenstat, že USA sú presvedčené o možnosti uzavretia prvej dohody v územnom spore medzi Arménskom a Azerbajdžanom ešte tento rok (spor zabrzdil obchodné aktivity v Kaspickom mori). USA, ktoré spolupracujú s Ruskom a Francúzskom na riešení konfliktu v spornom Náhornom Karabachu (arménska enkláva na azerbajdžanskom území), predložili v máji spoločný návrh na riešenie postavenia tejto prevažne Arménmi obývanej oblasti. Na základe neho by Arménsko uznalo územnú celistvosť Azerbajdžanu, a ten by poskytol Náhornému Karabachu mimoriadne vysoký stupeň autonómie.
Májové mierové rokovania boli prvé po takmer troch rokoch. Spor nebol dodnes vyriešený, a tak trvá len prímerie z mája 1994.
Šesť rokov krvavých bojov si vyžiadalo vyše 35 tisíc obetí a asi milión ľudí z oblasti utieklo. Konflikt vypukol v roku 1988, keď Arméni vyhlásili nezávislosť Náhorného Karabachu od Azerbajdžanu. Enklávu sovietska moc pripojila k azerbajdžanskej sovietskej republike v roku 1920. V septembrových prezidentských voľbách zvolený vodca Náhorného Karabachu, 40-ročný právnik Arkadij Gukasjan, druhý deň po voľbách vyzval na vojenské posilnenie svojho regiónu s ohľadom na možný azerbajdžanský útok. "Potrebujeme kompletne posilniť náš vojenský potenciál. Ak budeme mať silnú armádu, pochybujem, že Azerbajdžan sa proti nám pokúsi nasadiť silu," povedal vtedy Gukasjan novinárom. Opakoval karabašské stanovisko, že tento región sa za žiadnych okolností nepodrobí Azerbajdžanu a odmieta aj plán medzinárodného spoločenstva, súčasťou ktorého je aj získanie širokých právomocí pre Náhorný Karabach v rámci Azerbajdžanu. Doslova povedal: "Nemá zmysel hovoriť o Náhornom Karabachu ako o súčasti Azerbajdžanu". Prezidentské voľby sa konali napriek varovaniu medzinárodného spoločenstva. Jednostranne vyhlásená Republika Náhorný Karabach je totiž medzinárodne neuznaná. Preto sa niet čo čudovať postoju Baku, ktoré považuje voľby za protizákonné, neprávoplatné a provokatívne. Znepokojujúci je aj fakt, že sa pred časom delostrelecké prestrelky ozývali na azerbajdžansko-arménskej hranici a nie ako dovtedy na karabašskej frontovej línii. A tak obava medzinárodného spoločenstva z reálnej hrozby vojny dvoch susedných exsovietskych republík je plne opodstatnená.
A keďže Azerbajdžan predstavuje krajinu doslova plávajúcu na rope, netreba zabúdať ani na súperenie o trasy ropovodu, ktorými sa kaspická ropa má z Azerbajdžanu prepravovať do ruského prístavu Novorossijsk. V oblasti Kaspického mora totiž pravdepodobne ležia najvyššie doteraz nevyužívané zdroje ropy na svete. V budúcom storočí sa počíta s podstatnými dodávkami ropy do Európy práve z tohto regiónu. A tak snaha USA, Ruska a Francúzska o urovnanie arménsko-azerbajdžanského sporu z tohto pohľadu neprekvapuje.
Autor: MARTIN OKÁL (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
