"Hviezdna vojna" sa vrátila nielen na plátna kín a televízne obrazovky. V Pentagone vyhodnotili pokus s chemickým laserom zo základne White Sands na juhu Spojených štátov. Jeho lúč s dvojmetrovým priemerom najprv za sekundu zameral dosluhujúcu americkú družicu vo výške 420 kilometrov. Potom niekoľkými štvorsekundovými ožiareniami, aby ju nezničil plným výkonom, "oslepil" jej prieskumné "oči". Je to zaiste menej náročné ako filmová "vesmírna vojna", ale aj ako skúšky strategickej obrannej iniciatívy (SDI) prezidenta Ronalda Reagana. Mnohé z nich vyzerali ako výplod fantázie vedcov. Vtedajším kremeľským starcom však nahnali bezhlavú hrôzu. Dali síce najobrovskejšou sovietskou raketou Energija vyniesť do kozmu stotonovú maketu laserového dela, lenže bolo očividné, že z takýchto ozrút sa nedá utvoriť vo vesmíre sieť, zachytávajúca a ničiaca jadrové hlavice medzikontinentálnych rakiet na dráhe k cieľom.
Takáto sieť sa črtala v SDI. Sovietsky zväz si ju privodil sám, rovnako ako rozmiestnenie oveľa účinnejších amerických rakiet Pershing a striel s plochou dráhou letu do západnej Európy. V poslednom kole zbrojných pretekov studenej vojny si zmyslel ohroziť aj túto časť sveta, a to svojimi novými raketami so stredným doletom.
Spod kremeľských múrov občas ešte počuť čosi o spoliehaní sa na jadrové zbrane, keď stav konvenčných vojsk a pomery v nich sú zúfalé. Akiste aj túto stránku má pokus vo White Sands, hoci z Pentagonu zdôrazňujú, že sa ním mala skôr zistiť zraniteľnosť družíc laserom a možnosť ich ochrany. V medzinárodných zmluvách sa to nezakazuje, v kozme sú neprípustné len jadrové prostriedky. Síce v skromnejšej i menej fantastickej podobe a vari bez nároku na tento názov sa "hviezdna vojna" vracia.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
