Neviem, či sa to zdá iba mne, alebo aj vy máte ten dojem: akoby nikto nebol na svojom mieste! Voláte povedzme telefonicky šéfa firmy, nikdy tam nie je. Hocijaký šéf hocijakej firmy. Navštívite ho osobne, aby ste si overili, či sa pred vami nezatĺka. Naozaj tam nie je. Na svojej stoličke, ktorá ho živí. Verím, že naozaj zariaďuje niečo nevyhnutné. Sám sedím málokedy na svojej stoličke vo svojom úrade. Nemalo by to byť tak. Malo by to fungovať posediačky: aby sme všetci mohli sedieť na svojich miestach a robiť to, čo vieme a čo nás baví. (Všimli ste si, že to, čo nás baví, to aj naozaj vieme?) Nemali by sme odskakovať a míňať drahocennú energiu na nepodstatné veci. Dá sa s tým niečo robiť? Mám také nejasné tušenie, že áno. Začiatok bude bolestný a ťažký, ale skúsme to: vráťme sa všetci na svoje miesta. Aby nás tam našli tí, čo nás hľadajú a potrebujú.