Poznáte niekoho, kto by ľutoval niečo, čo urobil, prípadne až spáchal? Bohémovia vo výslužbe, skrachovaní politici, všetci nám svorne tvrdia: neľutujem nič z toho, čo som vo svojom živote urobil a vždy by som to urobil znova. V tých životopisoch sa to vždy dobre číta. Človek im musí nevdojak závidieť ich istotu a vnútornú spokojnosť. A že to hovoria práve tí, ktorí by prípadne aj mohli čosi oľutovať... Ľútosť sa očividne nehodí do dnešných čias. Je to slabosť, ba priam zbabelosť. "Ľutujem" je už len frázou, ktorú aj tak nik nemyslí vážne. "Ľutujem, ale dnes nemám pre vás čas." A pritom ten klamár čerta ľutuje. Je mi ľúto tých, ktorí nikdy nepocítia ľútosť. Je mi ľúto tých, ktorí nevedia ľutovať a oľutovať. Pretože každý deň robíme hlúposti, podliehame slabostiam, pritrafia sa nám zakopnutia, ktoré by sme mali oľutovať. Ľútosť je dokonalosť nás nedokonalých.