Prvá a ani druhá Mečiarova vláda nemali s katolíckou cirkvou vážne rozpory. Naopak. V roku 1993 parlamentná väčšina ako gesto dobrej vôle schválila vládny návrh zákona o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Otcovia-biskupi to v zásade privítali, hoci už vtedy sa medzi nimi objavili rozdiely. Dominik Hrušovský, vtedajší generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska (KBS), vyhlásil, že cirkev žiada vrátiť všetok majetok "z principiálneho hľadiska - ako akt spravodlivosti". Biskup Rudolf Baláž to vysvetlil inak. Odvolal sa na slová premiéra, ktorý "veľmi zdôrazňoval, že štát chce vrátiť všetko, teda polia, lesy aj budovy. Teda nie my požadujeme majetok, ale je záujmom štátu, ako som tomu rozumel, nejakým spôsobom sa odťažiť od týchto záležitostí..." Msgre. Baláž už vtedy postrehol, že mnohé z navráteného bude pre cirkev obrovskou príťažou, lebo pôjde o zdevastovaný majetok, ktorý naliehavo potrebuje investície. Zdá sa, že ďalší vývoj mu dal za pravdu... Po rokoch, ktoré od reštitúcií ubehli, vysoký cirkevný činiteľ na zmienku, že sa im vrátil majetok, poznamenal - veru, čert nám ho bol dlžný...

"RIEŠIME OTÁZKU KONKORDÁTU"

Nástup tretej Mečiarovej vlády predznamenala dlhá parlamentná noc z 3. na 4. novembra 1994. Jej priebeh a výsledky šokovali nielen doma a v zahraničí, ale zapôsobili aj na biskupov, lebo o niekoľko dní prijali vyhlásenie, v ktorom vyjadrili "vážne znepokojenie nad súčasnou politickou a spoločenskou situáciou u nás". KBS odsúdila predovšetkým neblahý fakt, že sa poslanci nesústreďujú na konanie spoločného dobra, ale na presadzovanie straníckych záujmov... Onedlho sa však postoje biskupov začali odlišovať.

Rudolf Baláž prišiel v decembri do Bratislavy, aby na manifestácii, ktorú ku Dňu ľudských práv zvolali študenti, vyslovil kritické poznámky voči tomu, čo sa na Slovensku deje. Úrad vlády zasa navštívil a tretiemu Mečiarovmu kabinetu odslúžil omšu Dominik Hrušovský. Počas bohoslužby povedal: "Modlime sa za tú vládu, ktorú teraz Boh tomuto národu dal, aby v správnom duchu konala svoje povinnosti..."

V polovici februára 1995 predseda vlády za zatvorenými dverami a medzi štyrmi očami diskutoval s banskobystrickým biskupom a zároveň predsedom KBS. S odstupom času je zrejmé, že išlo o veľmi dôležité, ak nie rozhodujúce stretnutie Rudolfa Baláža a Vladimíra Mečiara. Biskup hneď po jeho skončení povedal: "Rozhovor bol až nepríjemne otvorený. Pán premiér sa vyjadroval k môjmu prejavu, ktorý som mal na mítingu v Bratislave 8. decembra, ja som mu zase hovoril plno iných vecí... Napríklad sme preberali aj to, ako má vyzerať spoločensko-politické správanie, zaoberali sme sa i otázkou, aká bude situácia s pánom prezidentom. Háklivejších tém už hádam niet..." Zdá sa, že po stretnutí predseda HZDS pochopil, že predseda KBS sa nikdy nestane "jeho" človekom. Z čoho odvodil praktický záver. Začal sa k reprezentantovi katolíckej cirkvi, a tým aj ku KBS, správať ako k politickému oponentovi. Zvolil si na to zaujímavý spôsob - tváril sa, že lepšie ako biskupi vie, čo si želá Svätá stolica...

V januári 1995 premiér ohlásil, že vo vzťahu štátu k cirkvi chce urobiť niekoľko krokov vpred: "Riešime napríklad otázku konkordátu. Vatikán ho odporúča zriadiť, naši biskupi hovoria o odložení na neskorší čas..." Msgre. Baláž však za biskupov oznámil, že je to trochu inak: Vatikán sa ťažkopádnemu konkordátu vyhýba, lebo "teraz sa riadi čiastkovými dohodami". Také potrebuje aj Slovensko. V júli 1995, keď tu bol na návšteve Ján Pavol II., šéf výkonnej moci s ním hovoril aj o tom, ako čo najlepšie usporiadať vzťahy štátu a cirkvi. Na priamu otázku, čo si želá Svätý otec, Vladimír Mečiar povedal: "V podstate zastáva názor, že ďalší konkordát nie je potrebný, a nie sú tieto konkordáty ani dobré..." A ako sa to premiérovi stáva, obrátil všetko naruby, lebo dodal, že lepší ako konkordát sú konkrétne dohody, "čo podporuje a navrhuje Vatikán a čo nie vždy naši domáci predstavitelia prijímajú."

Aj keď prvý pokus predsedovi HZDS nevyšiel podľa jeho predstáv, na taktiku "Pápež je s nami, biskupi sú proti nám", vonkoncom nezanevrel.

Celú jar 1995 koaličná väčšina strávila bezprecedentnými útokmi na prezidenta. 3. mája premiér ponúkol ctihodným pánom z KBS ako svoj dar založenie katolíckej univerzity. Biskupi slušne zaďakovali, ale dar neprijali. O týždeň neskôr urobili ešte niečo horšie - vydali vyhlásenie, ktorého posledná veta znela: "Preto biskupi Slovenska a rehoľní predstavitelia vyslovujeme plnú podporu a dôveru prezidentovi republiky."

"VY, KRESŤANSKÍ DEMOKRATI"

Prvá reakcia predsedu vlády bola relatívne mierna - povedal, že niektorí biskupi "ťažko rozlišujú medzi svätým a svätuškárom" a veľkodušne im priznal právo na názor a na omyl. Ale onedlho cirkevných dejateľov vyzval, že ak majú svoju vlastnú analýzu toho, či prezident vykonáva svoju funkciu v súlade s ústavou, aby ju zverejnili. A napokon dodal, že biskupi urobili to, čo im vraj pápež zakázal, lebo "Svätý otec Ján Pavol II. varoval biskupov pred konkrétnym vstupom do politiky." Darmo arcibiskup Alojz Tkáč vysvetľoval, že sa biskupi vyhlásením "nepostavili proti premiérovi Mečiarovi, ale na obranu prezidenta", keď podľa predsedu HZDS je to jedno a to isté. Darmo hierarchia opakovala, že oni ako predstavitelia cirkvi sa nechcú miešať do politiky, ale že je ich povinnosťou "vyjadriť sa vtedy, keď sa v spoločnosti porušujú základné princípy pravdy, slušnosti a v tomto prípade i ústava".

Predseda HZDS označil vyhlásenie biskupov za politický krok proti sebe. V televíznej besede ho "vysvetlil" nesvojprávnosťou biskupov a podlosťou KDH: "A najväčšiu hanbu, čo ste urobili vy, kresťanskí demokrati, čo vám v živote neodpustím, že ste do vašej politiky plnej nečistôt a chýb vtiahli cirkev... To je najväčšia hanebnosť, ktorú ste mohli tomuto štátu a národu urobiť. Vy, kresťanskí demokrati." Čo bol a je najčastejší, najúčinnejší a zároveň najperfídnejší ťah pána premiéra: Keď nejaká nezávislá spoločenská autorita dospeje k negatívnemu názoru na jeho činy a vyjadrí ho verejne, Vladimír Mečiar okamžite jej predstaviteľov obviní z politikárčenia, ktoré má na svedomí niektorý podliak z jeho politických oponentov... Predseda HZDS svojim prívržencom vlastne hovorí: Neverte, že tým, čo ma kritizujú, teda politikom, novinárom, odborom, umelcom či biskupom prekáža to, čo robí moja vláda - nie, im prekážam ja a moja vláda... Prieskumy verejnej mienky pravidelne hlásia, že táto prostá, mravne úbohá taktika je na Slovensku mimoriadne účinná.

Krátko po pápežovej návšteve vypukla kauza triptychu Klaňanie sa troch kráľov. Mala všetky znaky spravodajskej hry, ktorej cieľom bolo zdiskreditovať politického nepriateľa - biskupa Rudolfa Baláža.

"ZAVRIEŤ, ZAVRIEŤ!"

Sudca z Banskej Bystrice redaktorom SME Jane Pankovčínovej a Jurajovi Hrabkovi oznámil, že pracovníci SIS sa od neho ako od službukonajúceho sudcu pokúšali získať súhlas, aby tajná služba mohla v tomto prípade použiť svoje "informačnotechnické" prostriedky. Keď sudca odmietol so zdôvodnením, že ide o dôležitý štátny záujem, naliehal na neho človek, ktorý sa predstavil ako Jaroslav Svěchota, čo je meno jedného z najvyšších činiteľov SIS. Policajné orgány pod vedením vyšetrovateľky Gocníkovej v nočných hodinách a v neprítomnosti predsedu KBS vykonali domovú prehliadku, ktorou mali získať dôkazy o trestnej činnosti riaditeľa biskupského úradu Jozefa Hrtúsa. Hoci sa vyšetrovateľka veľmi snažila a v novembri 1995 vzniesla obvinenie, v marci 1996 musela vyšetrovanie zastaviť - k žiadnemu trestnému činu totiž nedošlo. Minister Krajči však napriek tomu inžinierku Gocníkovú odmenil, lebo vraj "realizovala závažný prípad predaja triptychu". Vyšetrovateľka "realizovala" prípad, ktorý prípadom nebol a za to dostala odmenu...

Slovenskí biskupi, ktorí Rudolfa Baláža dvakrát zvolili za predsedu svojej konferencie, vedeli, o čo v tomto incidente ide. Niektorí to vyslovili aj nahlas. Najhlasnejšie zo všetkých arcibiskup Tkáč, ktorý v kázni povedal, že aj jemu hrozili domové prehliadky v 70. a 80. rokoch, ale že sa nikdy nestalo, aby ŠtB vykonala "prehliadku v súkromnom byte a v pracovni cirkevného hodnostára a bez prítomnosti toho, komu bola nariadená". Košický arcibiskup dodal, že stojí po boku svojho spolubrata - a to s "vedomím, že i ja môžem byť v poradí..."

Predseda HZDS využíval kauzu triptychu predovšetkým pre potreby svojho ľudu v Športovej hale na Pasienkoch: "Veľa sa kričí, že sme proti cirkvi, lebo chránime ich majetok. Ale čo, keď niekto v sutane siaha po majetku?", spýtal sa vo februári 1996 publika, ktoré mu hneď radostne odpovedalo: "Zavrieť, zavrieť!" "Dobre mi hovoríte," uzavrel spokojne premiér...

"AJ VLÁDA JE OD BOHA"

V marci 1996 vládni poslanci schválili novelu Trestného zákona. Jej tri nové paragrafy rozšírili register trestných činov proti republike - mali chrániť SR pred každým, kto by v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť alebo zničiť jej samostatnosť organizoval verejné zhromaždenie... Ako mnohí iní, aj cirkevní otcovia sa spýtali, ako sa dá - pri organizovaní pokojného zhromaždenia - niekomu dokázať úmysel rozvrátiť ústavné zriadenie? Veľmi tým nahnevali JUDr. Mečiara, ktorý im rozčúlene vyčítal: "Ozýva sa otázka, kto bude posudzovať úmysel a či za úmysel možno niekoho postihovať. Ide o nedostatok právnického vzdelania..." Lenže otázku biskupov potom zopakovali najlepší slovenskí právnici. Aj oni chceli vedieť, čo to vlastne je "rozvracanie ústavného zriadenia organizovaním verejných zhromaždení"? A tvrdili, že nemožno posudzovať ako násilný trestný čin niečo, čo je ústavným právom občana. To bol napokon dôvod, pre ktorý proti novele protestovali desiati biskupi. Z tých hierarchov, ktorí sa pod protest nepodpísali, najviac proti nemu namietal biskup Hrušovský.

Tvrdil, že ak konferencia hodlá prijať stanovisko k otázke verejného života, má vo svojom štatúte "zakotvenú povinnosť najprv informovať Svätú stolicu". Na čo Rudolf Baláž vyhlásil, že vyjadrenie k novele Trestného zákona nevyšlo pod hlavičkou KBS, ale ako stanovisko tých biskupov, ktorí ho podpísali. Zjavné rozpory medzi najvyššími predstaviteľmi cirkvi na Slovensku vyriešil Vatikán naozaj promptne - Dominik Hrušovský sa stal v apríli 1996 pápežským nunciom v Bielorusku. Slovenský premiér tým vôbec nebol nadšený. Náladu mu zlepšil až júnový list vatikánskeho štátneho sekretára slovenským biskupom.

Podľa dôveryhodných zdrojov sa v liste kardinála Sodana konštatuje, že je v záujme cirkvi uzavrieť so slovenskou vládou dohodu - vlády sa totiž striedajú, ale zmluva zostáva. Kardinál v ňom údajne pripomenul, že aj konkordáty uzavreté v roku 1929 s Talianskom a v roku 1933 s Nemeckom boli v konečnom dôsledku cirkvi na prospech. O tom, že podobná formulácia v liste naozaj je, svedčia mítingové reči predsedu HZDS: "Súčasná vláda nechce od cirkvi nič iné, len korektný dialóg... Čo sme urobili zlé, že sa nechce s vládou diskutovať? Veď diskutovali s Mussolinim, diskutovala cirkev s Hitlerom!" Keď na jeho reči cirkevní hodnostári nereagovali, predseda vlády zašiel ešte ďalej: "Pápež Ján Pavol II. poslal našej cirkvi posolstvo, upozorňujúce biskupov na chyby. A čo sa stalo? Tvária sa, že nič neprišlo... Majú veriaci právo vedieť, čo sa v nich hovorí? Myslím si, že áno." A potom biskupov poučil, že "aj vláda je od Boha" a že podľa "Božích prikázaní musíme žiť všetci". Keď Msgre. Baláž v mene KBS oznámil, že "list nebol určený pre široký okruh veriacich Slovenska", preto sa konferencia rozhodla, že ho nezverejní, vydal Úrad vlády SR stanovisko, že slová banskobystrického diecézneho biskupa "zavádzajú veriacich obyvateľov Slovenska".

"LECTIO CORAM"

Po tomto konflikte boli vzťahy medzi vládou a katolíckou hierarchiou niekoľko mesiacov na bode mrazu. K náhlemu obratu došlo v júli 1997, keď Bratislavu navštívil štátny sekretár Svätej stolice Jean Luis Tauran. O niekoľko dní neskôr sa v Trenčianskych Tepliciach stretol premiér s apoštolským nunciom Dossenom, kardinálom Korcom, biskupmi Tkáčom, Hirkom a Filom, kde dohodli harmonogram prípravy základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou i čiastkových zmlúv medzi štátom a cirkvou...

Pred dvoma rokmi bratislavská Univerzita Komenského udelila čestný doktorát Jozefovi kardinálovi Tomkovi. Doktor honoris causa vtedy predniesol skvelé Lectio coram - Povedané z očí do očí. Kardinál publiku pripomenul, aké sú základné mravné požiadavky cirkvi na fungovanie štátov, pričom citoval Jána Pavla II.: "Pravdovravnosť vo vzťahoch medzi vládcami a občanmi, jasnosť vo verejnom hospodárení, nestrannosť vo verejnej službe, rešpektovanie práv politických protivníkov..., správne a spravodlivé používanie verejných peňazí, odmietanie nejasných a nedovolených prostriedkov na získanie, udržanie a zveľadenie moci za každú cenu." Konferencia biskupov Slovenska, a najmä jej predseda, presadzuje práve tieto mravné požiadavky na fungovanie štátu. To je dôvod, prečo sa dostal do sporov s predsedom vlády. Svätá stolica, ktorá teraz zvažuje konkrétne ustanovenia zmluvy, fakticky rieši aj zásadnú otázku - či sú pre ňu dôležitejšie jej vlastné mravné zásady, alebo zmluvy "uzavreté ponad súčasné okolnosti, podmienené politickými stranami, ktoré sa môžu vystriedať vo vláde". Lebo jedno je isté - tretia Mečiarova vláda nezodpovedá mravným požiadavkám cirkvi na fungovanie štátov.

FOTO: Premiér a biskupi - Vladimír Mečiar s kardinálom Korcom a arcibiskupom Tkáčom.

Autor: FOTO SME - ALAN HYŽA