# Na ceste do euroatlantických štruktúr sa Rumunsku podaril nezanedbateľný úspech - dnes je považované za kandidáta číslo je- den pre druhé kolo rozširovania NATO...
Integrácia Rumunska do politických, ekonomických a bezpečnostných euroatlantických štruktúr je základnou prioritou rumunskej vlády. V tom má vláda podporu všetkých politických strán a viac než 95 percent obyvateľstva, čo je najviac z krajín strednej a východnej Európy. Už za minulej vlády sa podarilo dosiahnuť konsenzus všetkých parlamentných strán za integráciu do NATO a EÚ. Myslím si, že máme dobré vyhliadky stať sa členom NATO v roku 1999. Po voľbách v novembri 1996 sa dostali k moci sily, ktoré považujú za prvoradé demokratickú premenu krajiny a integráciu do euroatlantických štruktúr. V Rumusku boli prijaté tvrdé ekonomické opatrenia - liberalizácia všetkých cien, zrušenie dotácií, urýchlenie privatizácie. Ide o opatrenia, ktoré odporučili medzinárodné organizácie, ako Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Uplynulých šesť rokov sme stratili - skôr sa čakalo, ako sa veci vyvinú. Novú vládu si práve preto tak vážia na Západe, že mala tú odvahu rýchlo zmeniť veci v Rumunsku smerom k integrácii do Európy.
# Neobávate sa, že radikálnosť reformy môže viesť k sociálnym nepokojom?
"Aj keď tie kroky sú veľmi radikálne, obyvateľstvo s tým súhlasí, pretože má trpkú skúsenosť z posledných šiestich rokov, keď sa na to nešlo veľmi otvorene a radikálne, a k ničomu to neviedlo. Aj keď ľudia vedia, že určitý čas bude horšie ako predtým, veria vláde, že tieto kroky povedú k zlepšeniu."
# Rumunsko, podobne ako SR, nebude prizvané k rokovaniam asociovaných krajín o vstupe do EÚ. Komisár EÚ van den Broek však nedávno v Bukurešti povedal, že je to otázka času, čím narážal na ekonomické problémy Rumunska, zatiaľ čo v prípade Slovenska ide o výhrady voči porušovaniu demokratických zásad. Aký je váš pohľad na tieto problémy?
"Rumunsko sa domnieva, že rokovania by mali začať naraz so všetkými krajinami. Sme proti nejakej diskriminácii kandidátskych strán, proti vytvoreniu nových demarkačných čiar v Európe. Rumunsko je za taký jednotný proces, ktorý v rôznych formách a v rôznych etapách a prispôsobením na situáciu v každej krajine povedie k integrácii všetkých kandidátov. Van den Broeka sme informovali, že má o Rumunsku staré informácie, pretože Rumunsko v posledných mesiacoch urobilo veľký krok pri zaistení legislatívnych rámcov a prijalo veľmi dôležité opatrenia ohľadom ekonomickej transformácie. Myslím, že vzhľadom na dobré perspektívy pre vstup zahraničného kapitálu do Rumunska má naša krajina dobré vyhliadky. Zahraničné investície dnes predstavujú okolo 2,5 miliardy dolárov. V júli prebehli v Bukurešti rokovania o strategickom partnerstve s USA vo všetkých oblastiach - do roku 2000 je perspektíva získať len z USA investície vo výške troch miliárd dolárov. Významný je juhokórejský kapitál - výroba áut značky Daewoo a stavba lodí. Zadlženosť Rumunska je menšia než SR a predstavuje 7 miliárd dolárov."
# Aký je dnes priemerný plat vo vašej krajine?
"Priemerný plat v Rumunsku je okolo 100 dolárov. Nie je to veľmi veľa. Máme však za sebou obdobie nekontrolovanej inflácie. "
# V Rumunsku žije, podobne ako na Slovensku, veľká maďarská menšina. Aké sú rumunsko-maďarské vzťahy?
"Tieto vzťahy sú v súčasnej dobe veľmi dobré a rýchlo sa rozvíjajú na základe strategického partnerstva medzi našimi krajinami. Fungujú už všetky zmiešané výbory - je ich osem alebo deväť - a myslím, že spokojnosť je na oboch stranách. V Rumunsku žije 1 600 tisíc Maďarov a veľkým pozitívom je, že po voľbách je politická strana zastupujúca maďarskú menšinu aj vo vláde. To si západné štáty vysoko vážia. Je tam minister turistického ruchu a štátny tajomník pre národnostné menšiny ako člen vlády. Maďarskú menšinu zastupujú aj štátni tajomníci na rôznych ministerstvách. Samozrejme, je ešte čo zlepšiť, a zlepšuje sa to v spolupráci vlády s národnostnou menšinou."
# Aká je situácia v rumunskom parlamente? Má opozícia možnosť ovplyvňovať politické dianie v krajine, je zastúpená v parlamentných výboroch?
"Opozícia je zastúpená podľa pomerného systému. Zástupcovia opozície sú predsedami výborov, to je u nás tradíciou, ktorá platila i za minulej vlády. Sú aj podpredsedovia parlamentu, ktorí patria k opozícii."
# Má opozícia možnosť kontrolovať aj rumunskú tajnú službu?
"Informačné služby sú v Rumunsku tak pod kontrolou parlamentu, ako aj prezidenta. Prezident riadi najvyššiu radu pre obranu krajiny, v parlamentných výboroch, ktorých úlohou je kontrola činnosti informačných služieb je zastúpená aj opozícia. Na tajné služby dnes nemajú vplyv žiadne staré komunistické štruktúry či členovia Securitate. "
# Ako hodnotí rumunská strana vzťahy so Slovenskom?
"Vzťahy medzi týmito dvoma krajinami sú tradične priateľské a bezproblémové. Návšteva prezidenta Kováča je prvou oficiálnou návštevou slovenského prezidenta v Rumunsku a otvára možnosti pre ďalšie prehĺbenie vzájomných vzťahov. Očakávame ďalšie kontakty na úrovni vedení parlamentov a vlád. Objem vzájomnej obchodnej výmeny každý rok rastie, zďaleka však nezodpovedá ekonomickému potenciálu oboch krajín. Sú tu perspektívy pre zintenzívnenie spolupráce v oblasti energetiky, chémie, hutníctva či poľnohospodárskych strojov, veľa sa dá urobiť pri využití Dunaja v lodnej doprave. Pre Slovensko je atraktívne využitie voľnej zóny v prístave Konstanca pre vývoz tovaru do krajín Blízkeho východu a dovozu surovín z oblasti Kaukazu."
# Dá sa tento potenciál vo vzájomných vzťahoch využiť aj pre spoločný postup pri snahe o integráciu vstupu do euroatlantických štruktúr?
"Aj keď integrácia každého štátu prebieha samostatne, myslím si, že určité konzultácie našich krajín ohľadne krokov na ceste k integrácii sú namieste a už prebiehajú.
Autor: BAŠA JAVŮRKOVÁ ZOLO MIKEŠ
