Koniec krvavých masakier v Alžírsku v nedohľadne? Túto otázku si kladie aj francúzsky týždenník Le Point a jedným dychom dodáva, že tragédie, ktoré Alžírčania prežívajú, sa len tak skoro neskončia. Druhá najväčšia krajina Afriky je v posledných rokoch doslova "trhaná na kusy" nenávistným násilím a sériami krvavých atentátov, ktoré majú na svedomí zabijaci z Islamskej ozbrojenej skupiny (GIA).
Kde hľadať príčinu? Pred piatimi rokmi anulovala armáda výsledky prvého kola parlamentných volieb, v ktorých zvíťazil so ziskom 188 zo 430 mandátov Islamský front spásy (FIS), jeho prívržencov dala do internačných táborov na Sahare a samotný FIS zakázala. Moslimským radikálom nezostalo iné, ako miesto koránu a zelených vlajok pozdvihnúť zbrane. Od januára 1992 zahynulo do dnešných dní viac ako 75 tisíc ľudí. Mnohí odborníci si však myslia, že korene krízy treba hľadať vo vzdialenejšej, koloniálnej minulosti: Alžírsko bolo od roku 1830 celých 132 rokov okupované vojakmi galského kohúta, čo viedlo k mučivým pocitom vykorenenosti či straty identity. 5. júla 1962 konečne získala táto krajina nezávislosť od Francúzska podpísaním tzv. Evianských dohôd. Podpisu predchádzala osemročná krvavá vojna, ktorá po sebe zanechala trosky, milióny mŕtvych, dva milióny vyhnaných z domovov a rozvrátené pomery v krajine. Situácia sa však nezmenila a Alžírsko aj napriek vyspelému poľnohospodárstvu či zásobe surovín vykročilo za výdatnej "pomoci" Frontu národného oslobodenia (FLN) k nezvládnuteľným hospodárskym problémom, k zadlženosti, k rozsiahlej nezamestnanosti a biede. Už vtedy pripomínala táto krajina sud strelného prachu.
Správy typu "10 robotníkov bolo zabitých počas popoludňajšej siesty", či "11 učiteliek podrezaných pred očami svojich žiakov, ktorí práve čakali na autobus pred školou" dnes už nijako neprekvapujú. Obrázky krvavého zabíjania žien a detí znechucujú prirodzene celý svet. Vojna, v ktorej má GIA jedinú stratégiu - rozsievať smrť - a v ktorej sa už nerozlišuje medzi čistým a nečistým, dobrým a zlým, si len za 9 mesiacov tohto roku vyžiadala asi 2000 mŕtvych. Najväčšia masakra ľudí za päť rokov politického násilia v krajine pri meste Bugara (takmer 100 mŕtvych), kaskáda hororových masakier v Difly a Blide (111 mŕtvych), "krvavý ramadán" (moslimský posvätný mesiac - 300 mŕtvych) i masakra v oblasti Sídí-Músá z konca augusta (300 mŕtvych) - to všetko je len nepatrné zrnko bludného kruhu násilností v Alžírsku za tento rok. Svet sa nesmie postaviť ani na stranu alžírskych vojakov, ani na stranu moslimských extrémistov, ktorí chcú z tejto hrôzy vyťažiť čo najviac a získať moc. Svet sa musí postaviť na stranu obyčajných obyvateľov Alžírska, zreteľne povedať, že i oni majú právo na život a demokraciu. A keď konečne príde to vytúžené právo na slobodu slova vo svojej krajine, príde i koniec alžírskej krvavej tragédie...
Autor: MILAN BUNO (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
