Do roku 1991 platila vyhláška, podľa ktorej sa všetky náklady súvisiace s výrobou tepla rozúčtovávali medzi obyvateľov. Do 30. 4. 1991 bola cena 21 Kčs za 1 gigajoul (GJ). Od 31. 5. 1991 nastalo zvýšenie na 89 Kčs/GJ. Od 1. 1. 1993 cena opäť stúpla, ale začali sa rozlišovať merané a nemerané dodávky. Pri nemeraných dodávkach sa cena rozúčtovávala v pomere k veľkosti vykurovanej plochy vo výške 137 Sk/m2. Osobitne sa však rozúčtovávalo teplo dodané do ústredného kúrenia (UK) a na ohrev teplej úžitkovej vody (TUV). Pri meraných dodávkach sa účtovalo 120 Sk/GJ v UK a 108 SK/GJ pri TUV. Od 1. 8. 1994 stúpla cena nemeraných dodávok na 160 Sk/m2 a meraných (na päte domu) na 140 Sk/GJ pri UK a 126 Sk/GJ pri TUV. Od 1. 8. 1997 sa pre merané dodávky tepla do UK aj pre TUV zjednotila vecne regulovaná cena na 150 Sk/GJ (vrátane DPH).
KOĽKO STOJÍ TEPLO
Aj sám spotrebiteľ by sa mal aspoň rámcovo orientovať vo vyúčtovaniach platieb za teplo a teplú vodu vo svojom byte. Dobré je napríklad vedieť, že priemerný panelákový byt s rozlohou do 65 metrov štvorcových "zožerie" za rok zhruba 25 GJ na dodávkach za teplo a pri štyroch osobách sa spotrebuje okolo 35 GJ na dodávkach za teplú vodu. Ak sa na rozúčtovaniach objavujú údaje s vyššími nameranými hodnotami, čosi tu nehrá. Samozrejme, spotrebiteľ môže byť aj ľahostajný a o nič sa nezaujímať, ale v takom prípade nech sa nečuduje, za čo platí.
NEPLATIČI NÁJOMNÉHO
Schopnosť zlepšovať tepelné hospodárenie zverených objektov je v bytových podnikoch, stavebných bytových družstvách a ďalších organizáciách, ktoré majú vo svojej správe byty, úzko zviazaná s ich finančnou situáciou. V tomto smere sú pre ne veľkou brzdou medziiným aj neplatiči nájomného. Pre ilustráciu uvádzame, koľko neplatičov alebo aké dlhy evidujú v niektorých bytových organizáciách.
# PETER MIKUŠKA, riaditeľ Mestského bytového podniku Žarnovica: "Žarnovica má v súčasnom období 220 obecných bytov. Dá sa povedať, že problém neplatičov nájomného vzrastá od roku 1995. K dnešnému dňu evidujeme asi 40 chronických neplatičov, ktorých dlh voči MsBP predstavuje asi 650 tisíc korún. V mnohých prípadoch, pri sumách napríklad 50 tisíc Sk, musí MsBP vymáhať dlhy súdnou cestou. Ako narastaniu dlhu v budúcnosti predísť, to je problém, ktorý sa mesto rozhodlo vyriešiť i odpredajom väčšiny bytov. Záujemca si byt však bude môcť odkúpiť len v prípade, keď bude mať vyrovnané všetky pohľadávky voči MsBP. Mestu Žarnovica po odpredaji ostane vo vlastníctve už len 60 bytov, ktoré poskytne v prípade potreby i zamestnancom štátnej správy."
# JÁN KOSTKA, právnik Bytového družstva Petržalka, Bratislava: "V správe máme v súčasnosti 20 683 bytov a k 31. augustu 1997 sme evidovali nedoplatky vo výške 51,647 milióna korún. Nedoplatky siahajú od malej sumy 90 Sk až po 110 tisíc Sk. Najviac dlhov sa pohybuje v rozsahoch 20 tisíc až 30 tisíc korún, čo sa rovná približne sume poplatkov za nájomné posledných 2-3 rokov."
# ŠTEFAN MADER, riaditeľ Bytového podniku Bratislava-Dúbravka: "Spravujeme 6500 bytov a každý mesiac nám narastajú nedoplatky o 300-350 tisíc Sk z celkového mesačného objemu predpisu nájomného a služieb spojených s bývaním. Nedoplatky sa pohybujú okolo 7,8 milióna Sk. Sú aj neplatiči, ktorých nedoplatky možno vyčísliť na niekoľko desaťtisíc Sk. Ovplyvňuje to naše možnosti výkonu údržby a opráv, čím sa zhoršuje technický stav bytového a domového fondu." (ru, ks)
Autor: Stranu pripravila Táňa Rundesová
