Jediný bod, ktorý od seba delí pred zajtrajšou záverečnou Veľkou cenou Európy v španielskom Jereze Michaela Schumachera a Jacquesa Villeneuva, ponúka záruku veľkej drámy. V štyridsaťosemročnej histórii MS Formule 1 sa už dvadsaťtrikrát rozhodovalo v posledných pretekoch. V prvom ročníku seriálu MS v roku 1950 nepomohlo v Monze J. M. Fangiovi ani najlepšie postavenie na štarte, ani najrýchlejšie kolo a vypadol. To nahralo jeho kolegovi zo stajne Alfa Romeo G. Farinovi, ktorý zvíťazil a stal sa prvým majstrom sveta. O šesť rokov neskôr boli diváci v Monze svedkami veľkého gesta, keď Fangiove auto vypovedalo službu, ale jeho tímový kolega P. Collins, ktorému sa tak ponúkla šanca na titul, za ním zašiel do boxov a požičal mu svoje Ferrari so slovami: "Fangio je najlepší zo všetkých - ja mám ešte času dosť." Fangio došiel s Collinsovým autom na druhom mieste a po tretíkrát za sebou sa v celkovej klasifikácii postavil na najvyšší stupeň. Jedno z najsmutnejších finále sa odohralo v roku 1970 v kanadskom Watkins Glen. E. Fittipaldi poistil svojím víťazstvom titul šampióna pre svojho kolegu od Lotusu Rakúšana J. Rindta, ktorý predtým tragicky zahynul pri VC Talianska, a pripadol mu titul in memoriam.
V roku 1976 si vo Veľkej cene Japonska zaistil tretím miestom majstrovský titul J. Hunt na McLarene a o bod predstihol N. Laudu, ktorý odstúpil po druhom kole. O tri roky neskôr zvíťazil vo VC Talianska v súboji áut Ferrari Juhoafričan J. Scheckter pred Kanaďanom G. Villeneuvom, otcom jedného z aktérov tohtoročnej drámy. V roku 1984 bol portugalský Estoril svedkom napínavého súboja vozov týmu McLaren. Francúz Prost síce dokázal zvíťaziť, avšak svoj tretí titul majstra sveta si druhým miestom zaistil N. Lauda. Konečný rozdiel medzi obidvoma jazdcami bol 72:71,5 boda, čo je najtesnejší výsledok v celej histórii F1. V roku 1990 dvaja veční rivali - A. Senna na McLarene a A. Prost na Ferrari - bojovali v Japonsku opät na ostrie noža. Po vzájomnej zrážke v 300 kilometrovej rýchlosti zostali obaja stáť, čo Sennovi stačilo k zisku celkového víťazstva. V roku 1994 prišla ďalšia kolízia dvoch kandidátov na titul. V austrálskej Adelaide sa tak stal prvýkrát majstrom sveta Nemec Schumacher, o jediný bod pred Britom D. Hillom. Minulý rok v japonskej Suzuke nastupoval Hill s vedomím, že pokiaľ neskončí horšie než šiesty, nemôže ho druhý v poradí Villeneuve už bodovo predstihnúť. Preteky sa išli úplne v Hillovej réžii, a keď Kanaďan pätnásť kôl pred cieľom po strate pravého zadného kolesa havaroval, D. Hill so svojím Williamsom s prehľadom zvíťazil a nadviazal tak na dva tituly svojho otca z rokov 1962 a 1968.
Autor: pet
