pomenoval opäť na stránkach SME pán Dočkal. Autor veľmi precízne označil a argumentmi doložil marazmus, ktorému na Slovensku podlieha nielen vládna koalícia, ale aj časť reprezentantov opozície: nerešpektovanie práva (dokonca vystatovanie sa jeho nerešpektovaním), konanie založené na sile, a nie na práve, škodoradosť, hrubý amaterizmus v zahraničnej politike, politické (a ekologické) vydieranie, paranoidná xenofóbia. Mimochodom, u pána Čarnogurského nejde o prvý takýto prešľap. Nie je to tak dávno, čo šokoval priaznivcov svojej strany vyhlásením, že Slovensko by malo byť zdržanlivé pri uchádzaní sa o členstvo v NATO medzi prvými, údajne pre väčší manévrovací priestor a ekonomické výhody zo strany Ruska. Ak by tieto výhody prezentoval politik vládnej koalície, nemalo by význam ich komentovať. V prípade pána Čarnogurského však išlo a ide o neospravedlniteľný politický hazard. Jednako však nemôžem súhlasiť so závermi pána Dočkala v prospech voľby maďarských strán v nadchádzajúcich voľbách. Domnievam sa, že pred rozhodnutím koho voliť, treba ešte čo-to zvážiť. Predovšetkým KDH nie je iba Čarnogurský. V záujme občianskeho princípu si musíme uvedomiť, že ak voľby vyhrá Mečiar, s pravdepodobnosťou slovenskí Maďari nebudú mať naďalej žiadny vplyv na osud tejto krajiny. Na druhej strane však dnes ešte stále nemožno vylúčiť užšiu predvolebnú spoluprácu SDK a maďarských strán. A ak chceme, aby sa táto krajina vrátila k civilizovanému európskemu štandardu a občianskej spoločnosti, voľby musí vyhrať demokratická opozícia a v rámci nej predovšetkým SDK.

Autor: PETER ORAVEC, Bratislava