Prvý raz po päťdesiatich rokoch sa Američania oficiálne dozvedeli finančnú sumu vydávanú ročne vládou na tajné služby. Špionážna služba CIA, ktorá vznikla práve pred polstoročím oznámila, že ide o 26,6 miliardy USD. Z bohatého koláča čerpá samotná CIA plné tri miliardy. Je to v podstate menej oproti kulminačnému obdobiu studenej vojny, ale dôležitý je fakt zverejnenia. Tridsať rokov prebiehala v Amerike závažná diskusia medzi odporcami a zástancami utajovania výšky výdavkov na činnosť tajných služieb. Nešlo len o CIA, ale aj o NSA (Národnú bezpečnostnú agentúru), monitorizujúcu globálnu komunikáciu alebo NIMA (Národnú zobrazovaciu a mapovaciu službu), zhromažďujúcu fotografie a mapy z družíc a desiatky výkonom menších agentúr. Správu o výdavkoch tajných agentúr autorizoval samotný prezident Bill Clinton. Riaditeľ CIA, George Tennet na otázku, či sa zverejnením výšky finančných nákladov neohrozuje bezpečnosť Spojených štátov, odpovedal záporne a dodal, že odtajnenie sumy je na prospech informovania amerického ľudu.
Utajovanie správ o finančnom rozpočte tajných služieb má pôvod ešte pred založením CIA. Spadá do obdobia rokov druhej svetovej vojny, keď ministerstvo obrany schválilo supertajný projekt s označením Manhattan o vývoji atómovej bomby. Američania vyvíjali technologicky prevratnú zbraň v rokoch 1941 až 1945 a napokon Nemcov predbehli a na záver vojny aj dve bomby zhodili na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, aby prinútili Japonsko, nemeckého spojenca ku kapitulácii. Keď v roku 1947 vznikla CIA, Kongres prijal rozhodnutie o utajenom financovaní špionážnych služieb, čo sa síce priečilo ústavným právam občanov, ale v začínajúcom období studenej vojny malo logický význam. V roku 1967 sa však rozprúdila diskusia o práve či nepráve občana vedieť o zaobchádzaní s jeho daňami. William Richardson, pracovník poisťovacej spoločnosti v Pennsylvánii a veterán vojenskej tajnej služby, otvoril noviny a čítal článok o činnosti CIA. Vôbec po prvý raz v histórii noviny publikovali niečo zvlášť závažné. Každý vedel, že CIA jestvuje, ale dovtedy sa nikdy nepublikovalo zistenie neznámeho investigatívneho novinára. Z článku sa Richardson dozvedel, že "CIA tajne financuje odbory, študentské skupiny a vydavateľov." Veterán vojenskej špionáže sa začal na najvyšších úradoch zaujímať o financie tajných služieb a o ich využívaní. Nechal sa počuť týmito slovami: "Myslím si, že americký daňový poplatník veriaci ústave si neželá, aby sa jeho peniaze míňali v politických vojnách vo vnútri Ameriky." Richardson súdil vládu za upieranie práva na plnú informáciu. Prípad sa dostal cez jednotlivé súdne inštancie až pred sudcov Najvyššieho súdu. Ten len jediným hlasom rozhodol v jeho neprospech. Písal sa však rok 1974, keď studená vojna mala ustlané na ružiach a prevážilo rozhodnutie Kongresu z roku 1947 o utajenom financovaní špionážnych agentúr. Až teraz, keď sa skupina vedcov domáhala zverejnenia utajených faktov hrozbou súdom, oznámila CIA dlho utajované tajomstvo.
Najvyššie miesta tým potvrdili, že studená vojna naozaj patrí minulosti a americkí daňoví poplatníci sa konečne dozvedeli fakty o tom, čo sa plných 50 rokov považovalo za super top secret...
Autor: MICHAL HAVRAN (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
