"Takto tu žijeme už vyše týždňa," ukazuje asi 35-ročný Róm Pavel na azylové budovy vo francúzskom Calais. Okolo nôh sa mu mocú tri deti, ktoré sa silou-mocou chcú dostať k mikrofónom Markízy a Twistu, médií, ktoré sa spolu so SME snažia zmapovať, ako sa vodí Rómom hľadajúcim azyl za kanálom. "Ani nás tam nepustili," sťažuje sa jeden zo 60-tich Rómov, ktorí v Calais táboria. "Vraj musíme mať víza, ale to je blbosť, nie, pán redaktor?" pýta sa. Niektorí z jeho spoločníkov mali viac "šťastia". "Zobrali nás na loď, potom sme museli ísť do väzenia, mňa dokonca bili, lebo som nechcel, aby ma odlúčili od ženy. Boli sme vo väzení päť dní, bolo nás tam asi 40, jedno WC a žiadna sprcha," tvrdí Milan z Ostravy. Á propos, Ostrava, takmer všetci Rómovia, ktorých sme stretli - hovoria po česky. Až v anglickom Doveri sa nám podarilo zastihnúť zopár Rómov zo Slovenska, z Michaloviec. Sú sústredení v azylových ubytovniach na Folkestone Road. Pri každom pokuse o interview sú veľmi agresívni, dokonca sa traja z nich už vyhrážali, že si nás niekde počkajú. Z filmovania majú strach údajne preto, že sa boja skínov, ktorí by ich mohli pri návrate do vlasti spoznať a napadnúť za to, že sa sťažovali na podmienky v Slovenskej republike. "Ja sa tam ani nevrátim," povedal nám Pavel v Calais, kde sú Rómovia takí zúfalí zo svojej beznádejnej situácie, že už reflektujú aj na pokusy o nakrúcanie a poskytujú rozhovory aj miestnym novinárom. Na otázku, čo bude ďalej, Pavel odpovedal: "Zatiaľ sem chodia z Červeného kríža, nosia nám jedlo, keď prestanú, pôjdeme preč." "Kam?" "Neviem, hádam do Belgicka."

Autor: ZOLO MIKEŠ, Calais, Dover