atikou Rómov v Európe, tvrdí, že "cigánske komunity v Európe treba posudzovať ako celok, ktorý prešiel v roku 1989 vážnymi zmenami". Poukazuje na migráciu Rómov ako na prirodzenú súčasť ich života a podrobne opisuje jednotlivé migračné vlny v rámci Európy od 14. storočia až po súčasnosť. Podľa tejto štúdie boli veľké migračné vlny v druhej polovici 19. storočia a v 60-tych a 90-tych rokoch nášho storočia. Začiatok 90-tych rokov (migrácia Rómov z Juhoslávie a Rumunska do Nemecka) charakterizuje J. P. Liégois ako "obdobie silnej migračnej vlny, ktorá má taký rozsah a následky, že je málo ľudí pôvodných alebo prijímajúcich krajín, ktorí by si to neuvedomovali. Je to prvýkrát v histórii, čo cigánske komunity upútali na seba takú veľkú pozornosť, a to i na celosvetovej úrovni (množstvo emigrantov smeruje najmä do Severnej Ameriky)". Za hlavné príčiny migrácie Rómov považuje Liégois deportáciu, vyhnanstvo, fyzické tresty, mučenie, represálie každého druhu, nútené usídľovanie, perzekúcie. "Zoči-voči nepriateľským postojom okolia nemá Cigán inú možnosť, iba putovať ďalej, aby zistil, či ho tam neprijmú srdečnejšie: sú krutým názorným príkladom fyzického násilia, rasových čistiek, vyplienených a vypálených domov a neznesiteľných životných podmienok vo viacerých štátoch na východe i západe," uvádza v štúdii a dodáva, že ďalšími príčinami migračného pohybu býva často snaha obchodovať (hľadanie klientely) a udržiavanie kontaktov medzi jednotlivými rómskymi rodinami roztrúsenými po jednotlivých krajinách Európy.

Autor: SME-pan