donieslo sa mi, že ste uviedli nové dielo, a to symfonické! Patrím k bývalým deťom, ktoré vyrastali na Vašej hudbe, a tak som túto správu prijal so zvýšenou pozornosťou. Keby bola príležitosť, rád si ho vypočujem, pretože odkedy poznám Vašu hudbu, zaujíma ma všetko, čo vypustíte z rúk. Ale kvôli tomu by som do Viedne alebo do Prahy necestoval. Už som spohodlnel, aby som za muzikou cestoval toľký kus. Ako sa dalo čakať, kritici tvrdia, že tento Váš opus-pokus o vážnu hudbu nestojí za veľa. Je to možné, ale je možné aj to, že jednoducho neznášajú niekoho, kto nepozná noty a nemá hudobnú akadémiu. Našťastie Vy, Sir Paul, nepotrebujete glejt do nesmrteľnosti ani od kritikov, ani od vážnych strážcov vážnej hudby. Vašu miestenku ste si už vystavili sami svojimi nesmrteľnými skladbami z pop mjuzik.

Ja viem: je teraz taký trend - hudobný priemysel hľadá speváčky so školenými, opernými hlasmi. A hviezdy a hviezdičky ľahkej múzy spievajú operné árie. Hudba sa vracia k jednému prameňu. Keby žil dnes Mozart, možno by písal muzikály a densflóry. A Paul McCartney píše symfónie. Je to potešiteľné, ak to robíte, vážený Sir Paul, z pocitu hľadania, z potreby. Ale naozaj nemusíte mať nijaké komplexy z toho, že ste nejaký skladateľ druhej kategórie. Vaše klenuté melódie, Vaše krištáľovo čisté harmonické spojenia si vydobyli miesto v spoločnosti nesmrteľných skladateľov opier, symfónií či fúg.

Nemusíte mať komplexy. Tak ako ich nemusí mať taký Woody Allen, ktorý je rovnako dobrý dramatik ako Shakespeare. Tak ako ich nemá mať Saul Steinberg, ktorý vstúpil do spoločnosti Michelangela, Cézanna a iných nesmrteľných maliarov, aj keď bol "iba" karikaturista. Tak ako ich nemusí mať Kurt Vonnegut, ktorý pokojne môže priložiť k Dickensovým nesmrteľným románom svoje pop knižky. Tak ako nemá dôvod mať hemungy profesor Tolkien, ktorý vytvoril rovnako silnú mytológiu ako Homér či Ovídius. Ak sa Vám, drahý Sir Paul, nepodarí presadiť ako skladateľovi vážnej hudby, nebuďte nešťastný. Taký Hans Christian Andersen sa celý život usiloval byť slávnym dramatikom, a rozprávky písal iba externe. A vidíte, ako to dopadlo: kto už dnes pozná nejakú z jeho ambicióznych divadelných hier?

Rád to zopakujem aj na záver: pre nás smrteľníkov ste už svoju nesmrteľnú muziku vytvorili. A vôbec neprekáža, že je to "iba" jednoduchá pesnička na pár akordov. Je to hudba, ktorá nás i Vás prežije, aj keď bola vytvorená iba "yesterday."

Autor: Váš poslucháč Daniel Hevier