Hra nervov, ktorá sa začala v Moskve, keď parlamentná frakcia komunistov pohrozila vyslovením nedôvery vláde, sa skončila nenápadným, ale nie bezvýznamným víťazstvom prezidenta Jeľcina. Komunisti opakovane kritizujú nepopulárnu ekonomickú reformu, ktorú razí ruská vláda, a menovite prví dvaja vicepremiéri Anatolij Čubajs a Boris Nemcov. A práve títo dvaja radikáli boli podľa pozorovateľov skutočným terčom najnovšieho komunistického útoku.
Prezident Jeľcin a premiér Viktor Černomyrdin sa však tentoraz zhostili úlohy s bravúrou vlastnou veteránom ruskej politickej scény. Najskôr premiér už vopred pohrozil, že nepočká na opakované hlasovanie parlamentu a hneď podá demisiu. V takom prípade by mohol Jeľcin menovať na jeho miesto napríklad opozíciou nenávideného Čubajsa, alebo napríklad aj rozpustiť parlament a vypísať predčasné voľby, čo napokon Jeľcinov hovorca Jastržembskij zreteľne naznačil. Lenže to by bola pre komunistov - ktorí proti Černomyrdinovi nemajú väčšie výhrady - tá horšia možnosť.
Napokon stačilo, keď prezident a premiér popri temných hrozbách o rozpustení parlamentu ponúkli opozícii pravidelné konzultácie o sporných otázkach (daňová reforma, rozpočet, atď.), a tá svoje rozhodnutie navrhnúť hlasovanie o nedôvere vláde slávnostne odvolala. Jeľcin tak vyšiel z krízy bez nutnosti urobiť jedinú zmenu vo vládnom kabinete, bez akéhokoľvek skutočne vážneho ústupku opozícii a bez toho, aby to vyvolalo medzi obyvateľstvom väčší rozruch. Naopak, vodca komunistov Gennadij Ziuganov, ktorý sa snažil opäť raz vyjsť z tieňa a zmobilizovať svojich verných pred blížiacim sa 80. výročím boľševickej revolúcie, neurobil také veľké plesknutie do vody, aké by urobiť chcel. Jemu samému dnes hrozí oslabenie postavenia aj vo vlastných radoch, keďže mu - ako relatívne osvietenému ľavičiarovi - na chrbát dýchajú tí ozajstní ruskí neoboľševici, ktorí zavrhujú všetko, čo dnes ruská vláda robí.
So Ziuganovom sa zviezla i opozičná frakcia liberálneho reformátora Grigorija Javlinského, ktorá sa v hrozbách vláde pridala ku svojmu ideologickému opaku - ku komunistom - zjavne preto, aby Javlinskij, kedysi v centre politického diania, dnes odstrčený, upozornil na to, že existuje.
A v Rusku sa nenápadne pripravuje pôda pre prezidentské voľby v roku 2000. Hoci Jeľcin oznámil, že kandidovať nebude, málokto tomu na sto percent verí. Prezident je momentálne zjavne v skvelej forme a stále je to práve on, kto predstavuje mocenskú špičku v Rusku a parlametné rozhodnutia nie sú preňho bezpodmienečne záväzné. Lenže do roku 2000 je ešte trochu ďaleko.
