Pre súčasnú vládu by bolo najprijateľnejšie, keby nebola za nič zodpovedná, keby iba evidovala samostatné právne subjekty a prostredníctvom štátnej správy vyberala dane. To by sa žilo, však sa aj žije. K tejto úvahe ma priviedlo nedokončené "Kocúrkovo" okolo certifikátov. Iste sa pamätáte na situáciu zo skutočného Kocúrkova, keď hasiči s hrôzou zistili, že namiesto vody sú uložené v požiarnej cisterne zemiaky. Podobne vyzerá naša prax s certifikátmi. Všetci zainteresovaní a jediní kompetentní - Ministerstvo hospodárstva SR, Colné riaditeľstvo a Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) vedia, kde sa stala chyba, kto má takpovediac v rukách čierneho Petra. Ibaže sa tvária podľa známeho - my nič, my muzikanti. Ako vždy v takýchto prípadoch treba obviniť tých, ktorí tým, že robia, že existujú, vlastne udržujú pri živote uvedené inštitúcie a ich (nech mi prepáčia tí šikovní) skostnatelých byrokratov - úradníčkov. Treba obviniť občana, podnikateľa, že včas nezaregistroval, že vopred neavizoval možné problémy na hraniciach, nepredvídal nezmyselné potvrdenie o tom, že na istý druh tovaru sa certifikácia nevzťahuje, že nepredpokladal, ako bude vyzerať vzor žiadosti o vyjadrenie ÚNMS a podobne. Za hlúposť a krátkozrakosť zaplatí nielen podnikateľ a dovozca, ale aj občan. Pán predseda ÚNMS L. Šulek sa dal v televízii počuť, že nikomu nič vracať nebudú. Prečo aj... Veď na žiadostiach pre certifikáciu, resp. iba vyjadrenie, či ten alebo onen tovar podlieha certifikácii, sa vyzbierala iste pekná suma, ak za jeden kus papiera, nahliadnutie úradníka ÚNMS do zoznamu, ktorý nik iný vlastne nedostal, za jednu jedinú položku vyberal úrad neuveriteľných 1000 Sk v podobe kolku. Nech žije Kocúrkovo po slovensky.
Autor: FRANTIŠEK SCHUSTER, Bratislava
