. Od povestnej novembrovej noci roku 1994 Mečiarova vláda stihla odstrániť, navzdory všetkým demokratickým pravidlám a zvyklostiam zaužívaným v demokratických krajinách, opozíciu zo všetkých kontrolných orgánov a takmer všetkých poslaneckých klubov Národnej rady SR. Odobrala právnu subjektivitu školským a kultúrnym inštitúciám a vytvorila novú štátnu správu na rýdzo politických kritériách. Za takejto politickej situácie ani silný opozičný blok na čele so Slovenskou demokratickou koalíciou ešte nemusí znamenať jeho víťazstvo vo voľbách v budúcom roku. Mečiar už v súčasnosti avizuje zmenu volebného zákona a obsadenie všetkých volebných komisií na Slovensku štátnymi úradníkmi. Na základe týchto Mečiarových vyhlásení, ale aj doterajších skúseností, sa demokraticky zmýšľajúca verejnosť právom obáva aj zmarenia či zmanipulovania nadchádzajúcich parlamentných volieb. Len z týchto niekoľkých uvedených skutočností je zrejmé, že opozičné strany, ale aj ich sympatizanti, budú musieť vynaložiť väčšie úsilie na dodržanie regulárnosti volieb, než na získanie vyšších volebných preferencií vo voľbách. S veľkou pravdepodobnosťou opozícii nebude stačiť predložiť verejnosti novú, spravodlivejšiu alternatívu správy vecí verejných na Slovensku, ale bude nevyhnutné zároveň zabezpečiť demokratický priebeh budúcich volieb. Posilneniu demokracie na Slovensku však môže napomôcť ešte jeden aspekt, ktorý sa v poslednom období mierne zosilňuje. Je to všeobecná verejná mienka o voličovi HZDS. Ten je čím ďalej tým viac považovaný ostatnými občanmi za nemorálneho a nerozhľadeného človeka. Práve tento fenomén verejnej mienky sa môže prejaviť ako značná sila nápomocná neinformovanému voličovi rozhodnúť sa vo voľbách pre opozičné strany. Do volieb zostáva ešte asi rok a za túto relatívne dlhú dobu aj časť slovenských sympatizantov Mečiarovej vlády, ktorí chcú vidieť Slovensko v Európskej únii, bude mať dostatok poznatkov a dôkazov, že s Mečiarom sa Slovensko do Európskej únie nikdy nedostane.

Autor: JOZEF JARINA, Raslavice