Jeden z mnohých Mečiarových ministrov zahraničných vecí svojho času upozornil premiéra, že Rumunsko nie je nadávka, ale názov štátu. Spomenul som si na to, keď sa v utorok končila dvojdňová oficiálna návšteva maďarského premiéra Gy. Horna v Rumunsku, ktorá bola tým najsympatickejším gestom naznačujúcim, že medzi Budapešťou a Bukurešťou už v politickej rovine prakticky niet čo riešiť. Obaja premiéri rokovali (a dohodli sa) o otvorení nových hraničných priechodov, o spoločnom vzdelávacom mládežníckom fonde, o vzájomnej účasti na privatizácii a o mnohých ďalších spoločných projektoch.
Ani náznak, že by ostali nevyriešené také otázky, ktoré by jedna zo strán považovala za zásadné. Horn a rumunský premiér Victor Ciorbea podľa vlastných slov zhodne podporujú aj vytvorenie samostatnej maďarskej univerzity v západorumunskom Sedmohradsku. Nezdá sa mi pritom pravdepodobné očakávať, že predseda rumunskej vlády o pár dní označí tento projekt za jednostranné maďarské ultimátum alebo za výsledok rozhovoru, pri ktorom mal pocit podriadeného župného úradníka.To sú však všetko maličkosti. Z dvojdňovej Hornovej návštevy v Rumunsku usporiadanej prakticky hneď po dohode o vytvorení medzivládnej rumunsko-maďarskej zmiešanej komisie pre dohľad nad bilaterálnou základnou zmluvou, kde sa v podstate bez diskusie dostali aj zástupcovia rumunských Maďarov, plynie aj pre Slovensko malá symbolická nádej. Všetko to, čo je dnes medzi Maďarskom a Rumunskom bežné a hlavne nespôsobuje ani jednej strane žiadne bolenie hlavy ani stratu národnej zakorenenosti, by sa za vlády Ciorbeovho predchodcu N. Vacaroia stať nemohlo.
Rumunsko-maďarským vzťahom stačilo "málo". Volebné víťazstvo tých rumunských síl, ktoré chápu, že aj keď ich krajina hlavne pre hospodárske parametre v Madride neuspela, integráciu do NATO ani EÚ si nemožno vytrucovať a že bez integrácie jeden a pol milióna vlastných Maďarov do správy verejných vecí sa na Západ pohnúť nedá. Škoda, že po rumunských voľbách (1996) už nebadať také intenzívne konzultácie medzi bratislavským a bukureštským úradom vlády a ministerstvami zahraničných vecí ako pred voľbami.
Autor: ANDREJ RYBÁR, Budapešť (Autor je stálym spolupracovníkom
