V júni tohto roku sa v Bruseli v rámci tzv. ottawského procesu uskutočnila medzinárodná konferencia o protipechotných mínach, na ktorej sa zúčastnilo 156 krajín, medzi nimi aj SR. Konferencia mala najmä politický charakter. Mala posúdiť text dohovoru o úplnom a globálnom zákaze protipechotných mín, ktorý vypracovalo Rakúsko. Zúčastnené štáty mali súčasne vyjadriť politickú vôľu doviesť Ottawský proces do úspešného konca podpísaním "Dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení". Podpis dohovoru je plánovaný na december tohto roku a samotný akt bude v hlavnom meste Kanady. V priebehu konferencie podporilo bruselskú deklaráciu 97 krajín a k myšlienke zákazu nášľapných mín sa pripojili aj africké a ázijské krajiny. Rokovanie následne pokračovalo v septembri v Oslo, pričom počet krajín, ktoré sa k procesu pripojili, sa zvýšil na viac ako 100. V Oslo sa opäť prerokovával rakúsky návrh, ktorý bol všeobecne považovaný za dobré východisko pre ďalšie rokovania a je prijateľný aj pre SR, čo vláda deklarovala schválením "Návrhu ďalšieho postupu SR v otázke úplného a globálneho zákazu protipechotných mín" ešte v júni t. r. V Oslo sa do procesu opätovne zapojili aj Spojené štáty, čo významne ovplyvnilo priebeh konferencie. USA však požadovali isté technické a niektoré teritoriálne výnimky (napr. Kórejský polostrov), čo sa stretlo s odporom ostatných delegácií - najmä zo strany členských štátov EÚ a mimovládnych organizácií. Následné plenárne zasadnutie schválilo text dohovoru, avšak USA deklarovali, že sa v súčasnosti k dohode o úplnom zákaze protipechotných mín nemôžu pripojiť, ale budú sa snažiť o dosiahnutie globálnej dohody na pôde Konferencie o odzbrojení. SR sa pripojila aj k tejto iniciatíve, ale za "dôležitý krok k úplnej eliminácii protipechotných mín" považuje dohodu vypracovanú v rámci ottawského procesu. Podľa informácie, ktorá je pripravená na prerokovanie vládou, je pre SR dôležité, že sa upravil spodný limit ničenia zásob, ktorý je teraz prijateľnejší, pretože čas, v ktorom musia zmluvné strany zničiť svoje zásoby protipechotných mín, sa predĺžil z troch na štyri roky od nadobudnutia platnosti dohovoru pre zmluvný štát.
Dá sa povedať, že medzinárodná diplomatická konferencia v Oslo bola nad očakávanie úspešná. Po prvý raz v histórii medzinárodného odzbrojovacieho procesu bol dohodnutý text dohovoru, ktorý ustanovuje medzinárodnú normu zameranú na úplnú a konečnú elimináciu jednej kategórie obzvlášť nehumánnych konvenčných zbraní. Druhým pozitívom je, že sa k myšlienke zákazu a zničenia nášľapných mín v súčasnosti hlási už 156 členských štátov OSN, z ktorých väčšina (s výnimkou USA, Číny a Ruska) má záujem podpísať predmetný dohovor na decembrovej konferencii v Ottawe.
