sa však získaný bod mohol máliť aj hosťom zo Žiliny, lebo v prvom polčase boli jasne lepším mužstvom, a len zásluhou streleckej nemohúcnosti i pozorného Krásu v domácej bránke ostalo konto Chemlonu čisté. A tak sme v obidvoch táboroch po zápase vyzvedali, či ich uspokojil získaný bod, alebo viac mrzí strata dvoch. Dušan Radolský, tréner Žiliny, sa jednoznačne vyjadriť nevedel: "Ťažko na to odpovedať, či sme spokojní, či sklamaní. Neprehrali sme, a tak tu určitá spokojnosť je. Ale na druhej strane sme v prvom polčase mohli streliť dva či tri góly a nebolo by ďalej čo riešiť. Nevyužili sme však indispozíciu súpera ani sľubné šance, a preto sme o dva body prišli. Keďže v druhom polčase bol aktívnejší Chemlon a mohol aj skórovať, spokojný som aj s bodom. Podobne to videl aj domáci asistent Peter Gombár, i keď ten zašiel v analýze aj trochu ďalej: "Z pohľadu domáceho zápasu sme dva body jednoznačne stratili, len neviem, či to tak ako nás trénerov a zaiste i funkcionárov mrzí aj samotných hráčov. Som presvedčený, že pár minút po zápase hodia všetko za hlavu, čo zaiste neplatí len v našom prípade. Nedá mi, aby som sa opäť nevrátil k nášmu zápasu v Trnave, kde chlapci dôsledne splnili taktické zámery a skutočne siahli až na dno svojich síl. To však už bolo, lebo v ďalších troch zápasoch sa k tomu ani nepriblížili, a preto aj v stretnutí so Žilinou podľa priebehu hry mi neostáva iné, ako konštatovať, že s bodom musíme byť spokojní." Vyzerá to teda tak, že v sobotu pod Vihorlatom zase raz platilo, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. A pre Humenčanov, ktorým už v tejto sezóne doma trikrát aj vrabec uletel, i po zbabranom sobotňajšieho zápase dvojnásobne.