I keď rozhodnutie švédskych akademikov vyznelo v prospech talianskeho dramatika Daria Fo, José Saramago bol i napriek tomu (alebo vďaka tomu?) azda najväčšou hviezdou najprestížnejšieho knižného veľtrhu na svete, ktorého 49. ročník sa včera skončil vo Frankfurte nad Mohanom. I keď výlučné práva na publikovanie Saramagových textov v nemecky hovoriacich krajinách má hamburské vydavateľstvo Rowohlt, ktoré pripravilo pre veľtržných hostí kompletnú Saramagovu tvorbu v rôznych edičných úpravách, cesta k hviezde viedla cez manažérku portugalského pavilónu. Portugalsko bolo totiž ústrednou témou tohtoročného frankfurtského veľtrhu a na svojom zviditeľnení si dalo naozaj záležať. A Saramago, ako vlajková loď úspechov portugalskej literatúry v druhej polovici 20. storočia, nemohol vo veľtržnej dramaturgii Portugalcov chýbať. Pätnásť minúť dostali na stretnutie so Saramagom i reportéri denníka SME. "Nobelova cena nie je jediným kritériom kvality spisovateľovej tvorby," reagoval Saramago vo vestibule veľtržného exkluzívneho hotela Maritim na úvodnú otázku týkajúcu sa výsledku rozhodnutia Švédskej akadémie. "Veď sa pozrite, koľkí skvelí autori ju nedostali. Samozrejme, že by som vedel, čo by som urobil s miliónom dolárov. Polovicu by som určite venoval na podporu mladej portugalskej literatúry a zo zvyšku by som sa zase potešil ja. Ostatne, čo sa týka rozhodnutia o Nobelovej ceny za literatúru, domnievam sa, že nebolo najšťastnejšie. Osobne nemám nič proti Dariovi, no fakt, že ju ešte nedostali takí spisovatelia ako Amado, Kundera, či Updike, nerobí z tejto inštitúcie prestížnu záležitosť." José Saramago odmietol zdôvodnenie týchto slov ako o možnom rozčarovaní z výsledku. "Hovorilo sa síce aj o mne, ale pre spisovateľa existujú na svete aj iné prestíže ako Nobelova cena. Napríklad, keď vám v sedemdesiatpäťke chutí život."
José Saramago vstúpil do literatúry pomerne neskoro - až roku 1976, keď predtým vystriedal viacero zamestnaní. Okrem iného pracoval ako robotník v priemyselnom podniku, ale aj ako novinár. Svetové uznanie mu priniesla próza Baltazár a Blisunda (1982), pričom počas nasledujúcich pätnástich rokov napísal priemerne jednu knihu za dva roky. V priebehu tohto obdobia sa stal jedným z najuznávanejších európskych spisovateľov, ocenený množstvom literárnych cien (z tých najvýznamnejších spomeňme aspoň The Independent Foreign Fiction Award, Grinzane-Cavour Prize, Grand Prix portugalských spisovateľov, Mondello International Literary Prize, Brancatti Prize a Camoes Prize). Podľa Saramaga však rozhodujúcou motiváciou a kritériom záujmu je čitateľská priazeň, pričom by bol vďačný aj za jedného čitateľa svojej knihy. "Odborníci sú niekedy trochu zaťažení. Tým nechcem, samozrejme, povedať, že by som názor niektorých z nich nebral alebo uznával len hlas ľudu, no bol by som rád, keby komunikácia mojej literatúry zostala v polohe čitateľ - kniha... Preto som zároveň presvedčený, že kniha so svojou vôňou a praktickosťou nebude nikdy vytlačená elektronikou. Naopak, očakávam jej ďalší boom." Meno J. Saramaga sa však neobjavuje výlučne len vo svete beletrie. Na frankfurtskom knižnom veľtrhu sa objavila monografia novej tvorby vynikajúceho brazílskeho fotografa S. Salgada z produkcie londýnskeho vydavateľstva Phaidon, ku ktorej napísal J. Saramago úvod. "Hoci sme sa so Sebastiaom spoznali len nedávno, jeho fotografie som už dlho obdivoval. Niekedy sa mi až zdalo, že Salgadove fotografie, plné napätia, krásy, ale i ľudskej tragédie sú obrazovými momentami mojej prózy. Keď ma oslovil, neváhal som a odvtedy sa aspoň tri-štyrikrát do roka stretneme..."
FOTO: Portugalský prozaik José Saramago vo frankfurtskom hoteli Maritim
Autor: FOTO SME - ALAN HYŽA, ĽUDO PETRÁNSKY ml., Frankfurt nad
