Štvrtá výročná výstava Sorosovho centra súčasného umenia - Slovensko (SCCA) s názvom 60/90 predstaví päť dvojíc našich výtvarných umelcov, ktoré sa budú skladať z reprezentanta generácie začínajúcej v 60. rokoch a predstaviteľa najmladšej generácie, formujúcej sa v 90. rokoch. Výstava je rozložená do viacerých galerijných i alternatívnych, nevýstavných priestorov centra Bratislavy. Dvojica Jozef Jankovič a Dorota Sadovská bude prezentovať svoje práce od 23. októbra v Galérii Médium na Hviezdoslavovom námestí. Sochár Jozef Jankovič (1937) našiel svoj umelecký výraz v stvárňovaní ľudskej figúry alebo jej fragmentov, na ktorých demonštruje ľudskú drámu, deformáciu človeka pod rôznymi vplyvmi, tragiku ľudského osudu. V posledných rokoch vytvára poloplastické reliéfy z kartónu, prehýbaného a vrstveného, a potom maliarsky pojednaného, sceleného. Dominantným prvkom je, ako vždy, človek.
# Môžete priblížiť váš pohľad na projekt a vašu účasť na ňom?
J. Jankovič: "Projekt ma okamžite zaujal, pripomenul mi moju účasť na výstave Grands et jeunes d`aujourd`hui v roku 1972 v Paríži. Bol to salón, na ktorom vystavovali mladí umelci spoločne so staršími, už uznanými velikánmi. Čo sa týka mojej účasti, reagoval som na výzvu kurátoriek kladne, no z viacerých dôvodov - hlavným je práve sa konajúca retrospektívna výstava v Slovenskej národnej galérii - nemôžem aktívne vstúpiť do projektu. Ponúkol som preto prácu z posledných rokov, jednu sériu z cyklu papierových reliéfov. Je na nej figúra presahujúca formát plochy, čo vedie k jej násilnému skráteniu, skladaniu. Vychádza z plochy a znovu sa do nej vracia."
# Je z vášho pohľadu zaujímavý takýto konfrontačný pohľad na súčasné umenie?
J. Jankovič: "Môže priniesť osvetlenie určitej dnešnej situácie. No umenie ako také je podľa mňa vtedy dobré, ak je schopné oslovovať v čase, to znamená viac generácií za sebou."
# Ako sa uskutočňuje vaša vzájomná komunikácia?
J. Jankovič: "Ako som už spomínal, medzi nami nie je živá komunikácia. Pôjde o komunikáciu našich diel, alebo o dialóg, ktorý medzi nimi vytvorí divák. Tvorbu Sadovskej, samozrejme, poznám už dlhšie. Cením si u nej svojský, dôsledný prístup, snahu o rehabilitáciu klasického média - maľby."
D. Sadovská: "V prvom momente som bola voľbou kurátoriek veľmi prekvapená. Zo svojej pozície som vnímala viac rozdiely ako príbuznosti. Ich pohľad bol pre mňa nový, preto chápem túto možnosť ako výzvu."
# Na čo konkrétne reagujete v tvorbe J. Jankoviča?
D. Sadovská: "Reaguj\em na veci, ktoré už poznám. Jeho odrezané fragmenty rúk a nôh korešpondujú s mojím zobrazením ľudského tela z úplného podhľadu - perspektívnej skratky. Týmto spôsobom sa stávajú nohy dominantné a zvyšok tela je potlačený. Rozpracovávam svoj, v koncepte už dávnejšie plánovaný slovenský (a poľnohospodársky) cyklus. Inšpirujem sa farbou slovenskej krajiny a farebnosťou obrazov slovenských priekopníkov z prelomu 19. a 20. storočia. Siahla som po tejto, pre mňa ideovo novej téme, lebo ju v súčasnosti cítim v našom povetrí. Určitý závan som objavila aj v tvorbe J. Jankoviča."
Autor: HENRIETA MACKOVJAKOV (Autorka je spolupracovníčkou SME.)
