Začal som chodiť peši. Nie sú to nejaké niekoľkohodinové a niekoľkokilometrové túry, ale prvé krôčiky som už urobil. Sú to krôčiky hore - po schodoch. Inšpiroval ma pokazený výťah. Chodili sme, panelákoví ľudia, po schodoch peši a mnohí sme sa videli po dlhom čase. A tak som začal hrať takú hru: keď je výťah na prízemí, vstúpim doň. Keď nie je, ani ho neprivolávam. Idem peši. Odôvodňujem si to nielen zdravotnými výhodami, ale aj úsporou času. Kým by výťah prišiel dole, som už doma. Môžem vám povedať, že chôdza je naším požehnaním. Choďme, kráčajme, kým vládzeme. Výťahy budú vraj nepojazdné čoraz častejšie, ako vravia správy o výťahových zlodejstvách.