Holandský autor, ktorého bolo v šesťdesiatych rokoch dosť vo Světovej literature i v Revue svetovej literatúry. Voľakedajší búrlivák však rokmi zostarol, a tak prezentovanie 72-ročného pána fotografiou ako mladého rozhnevaného muža na zadnej obálke je smiešne i smutné zároveň. Niečo podobné sa stalo aj so samotnými poviedkami: to vonkajšie, čo provokovalo a pohoršovalo, je dnes neškodnou banalitou (poviedka Atrapa z roku 1963). Sexuálne motívy nemôžu konkurovať ani najbanálnejším novinovým správam.
Podstatnejšie je však to, že vnútorná sila príbehu prežila. Wolkersove zovreté poviedky, nasiaknuté pochmúrnou severskou atmosférou, zložené z nenápadných detailov, skvelých dialógov, pripomínajú metódou strihu a radením motívov najlepšie filmy 60. rokov. A čierno-biele filmy prichádzajú znova do módy.
