Tucty expedícií sa už márne hrabali v krajine a potápali, ale po zlate ani stopy. Len jeho množstvo je isté. Má ho byť presne 1241 ton v hodnote viac ako desať miliárd dolárov. Historka z Tisíc a jednej noci? Možno, ale vysoko spolitizovaná. Mnohí totiž veria, že ten legendárny poklad "zobral" pre seba bývalý filipínsky diktátor Ferdinand Marcos a vyviezol ho z krajiny. To aspoň tvrdia advokáti obetí Marcosovej diktatúry a jeho vdova Imelda to potvrdzuje: jej manžel vraj už v roku 1945 "našiel" časť Jamašitovho zlata a predal ho do USA. A teraz je i súčasný filipínsky prezident Fidel Ramos obviňovaný z účasti na transakciách, vďaka ktorým sa mal spolu s Marcosovou rodinou rozdeliť o majetok bývalého diktátora. Zlato alebo jeho peňažná protihodnota vraj už leží vo švajčiarskych bankách. Americký advokát Robert Swift, ktorý zastupuje 10.000 obetí Marcosovej diktatúry, tvrdí, že je na stope 1,1 milóna uncií zlata v hodnote 450 miliónov dolárov a že švajčiarske banky toto zlato údajne načierno previedli a "vyprali". Banková spoločnosť UBS vraj poklad predala už v roku 1986 a výťažok deponovala na konte curyšskej súkromnej banky Julius Bär. Majiteľom konta je vraj štátna filipínska ropná spoločnosť PNOC. Swift tvrdí, že konto v banke Julius Bär má osobne prezident Ramos. Banky tieto správy dementovali a prezident Ramos nahnevane tvrdí, že nemá vôbec žiadne konto v zahraničných bankách. Na Filipínach ale začína predvolebný boj. Ramos to môže popierať, ako chce, v hlavách voličov ale takéto obvinenie utkvie. A pretože súčasný prezident už v máji 1998 nesmie znova kandidovať, snaží sa každý z jeho možných nástupcov vytĺcť z tejto aféry kapitál. Jedno je ale predsa len isté: šťastie legendárne generálovo zlato nikomu neprinieslo. Sám Jamašita bol v roku 1946 popravený ako vojnový zločinec a diktátor Marcos musel o 40 rokov neskôr utiecť pred hnevom ľudu na Havaj. Zomrel v exile.