Enfant terrible ruskej politickej scény, líder ruských Liberálnych demokratov Vladimir Žirinovskij, mal na kroky, ktoré mali v stredu vyvrcholiť v ruskej Štátnej dume (dolnej komore parlamentu) hlasovaním o dôvere vláde, veľmi prostorekú charakteristiku - "politická onánia". Ruskí komunisti v spojení s ďalšími opozičnými frakciami, vrátane liberálneho proreformného Jabloka Grigorija Javlinského (ale bez Žirinovského), sa chystali na ďalší zo svojich útokov na vládu Viktora Černomyrdina, aby napokon v poslednej chvíli hlasovanie o nedôvere vláde odložili. Premiér i administratíva prezidenta Borisa Jeľcina zareagovali veľmi pohotovo a nekompromisne - dali najavo, že v tom prípade je prezident pripravený rozpustiť dumu a zaťažiť krajinu vypísaním predčasných parlamentných volieb. Podľa ruskej ústavy by musela nedôveru vláde odhlasovať nadpolovičná väčšina 450-člennej dumy a toto hlasovanie opakovane potvrdiť do troch mesiacov. Prezident môže v takomto prípade voliť medzi rozpustením dumy a zmenami vo vláde. Podľa pozorovateľov, a potvrdil to napokon i predseda dumy, komunista Gennadij Selezňov, však opozícii nejde o osobu vcelku konzervatívneho "umierneného" premiéra, ale predovšetkých o odstránenie dvoch prvých vicepremiérov, zodpovedných za ekonomickú reformu - Antolija Čubajsa a Borisa Nemcova. Všetkým zúčastneným - komunistom rovnako ako reformným opozičníkom - napokon šlo, okrem poukázania na vlastné politické programy, o využitie príležitosti trochu vládu pritlačiť pri príležitosti tradične horúcej. Tou je tvorba rozpočtu na budúci rok. Komunistom ide napríklad o obnovenie štátneho monopolu na predaj strategických surovín, teda ropy a zemného plynu a zmrazenie rastu cien za energiu. Čubajs vo svojej charakteristike diania v dume siahol do iného súdka než Žirinovskij, keď označil rokovanie o dôvere vláde za "celkom jasný protištátny akt". Ako je známe, protištátne akty sa v Rusku riešia aj za pomoci vojenskej techniky. V roku 1993 dal Jeľcin vzpurný parlament rozstrieľať tankami. Opozícia si nakoniec včera vydobyla prísľub pravidelných konzultácií o tvorbe rozpočtu. Prvé stretnutie sa uskutoční v pondelok a zúčastnia sa ho prezident, premiér a predsedovia oboch komôr parlamentu. Premiér pritom jasne vylúčil akékoľvek zmeny vo vláde výmenou za stiahnutie návrhu hlasovať o nedôvere vláde. V minulosti známemu reformátorovi, expremiérovi Javlinskému, sa iniciatíva komunistov hodila na zúfalé pripomenutie vlastného, voči vláde kritického programu reformy. Jeho frakcia vyhlásila, že nesúhlasí s komunistami v tom, že "v činnosti vlády sú viditeľné spolu s negatívnymi aj pozitívne prvky". Frakcia Jabloko súdi, že "činnosť vlády neobsahuje žiadne kladné prvky," uviedol jeden z predákov Jabloka Sergej Ivanenko. Pritom práve Jabloko sa napokon rozhodlo komunistov pri hlasovaní o dôvere vláde nepodporiť, čím celú akciu rozbilo.
V každom prípade sa zatiaľ v Moskve konala len obvyklá búrka v pohári.
