nej spoločnosti. Sympatický počin tvorivého úsilia úzkej skupiny ľudí (pod vedením T. Ferka) zaujme nezaujatého čitateľa prekvapivo pestrým obsahom rozdeleným logicky a zrozumiteľne do štyroch voľne koncipovaných, samostatných sekcií, odlíšených dokonca farbou novinového papiera. V takto poňatej štruktúre pôsobí rušivo len štvrtá sekcia (Euromystery) ako appendix funkčne vzdialený ostatnému obsahu mesačníka. Napriek tomu sa v periodiku (?) objavujú články korešpondujúce s vysoko nastavenou latkou nultého čísla (jún `97). Či už rozhovor s generálnym tajomníkom OSN Kofi Annanom, s námestníkom štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarska Gáborom Bagim alebo poľským ministrom zahraničia Dariuszom Rosatim. Skutočnou lahôdkou je svieže uvažovanie Jozefa Škvoreckého o umení v detektívke, ktoré kvalifikuje ako "umenie reprodukčné". Pestré menu košickej Eurorevue je čítaním na voľné chvíle i zamyslenie, ktorému na cene neuberajú ani pôrodné bolesti v podobe editorských chýb a všakovakých novinárskych škriatkov.