Osud však chcel inak, mladý horolezec Kele sa dal na štúdium a potom už svoju vášeň spájal s profesiou. Lezúci vedec Kele urobil vo Vysokých Tatrách okolo 600 výstupov. "V mladosti všetko smerovalo k športovej kariére, ale v tých rokoch, v období 1949-54, sa končili horolezecké možnosti tu v Tatrách. O Himalájach sme mohli len snívať. Po štúdiách som si uvedomil, že sa dá presadiť symbióza vedy a horolezectva," povedal František Kele v Poprade počas 5. ročníka Medzinárodného festivalu horských filmov, ktorému bol čestným prezidentom. "Môj vnuk sa mi smial, že som nemohol byť horolezcom typu Messnera a dal som sa radšej na cestovanie. Pravdou však je, že som chcel poznať našu Zem, na vlastné oči vidieť všetky hory sveta," vyznáva sa človek, ktorý sa presadil najmä ako organizátor horolezecko-vedeckých expedícií. Dnes sa už venuje väčšmi cestovaniu, navštívil okolo 100 krajín na piatich kontinentoch, návraty do tatranskej skaly však nikdy nepovažuje za stratu času. V kuloároch festivalu sa viedli horúce debaty o tragédii slovenských horolezcov pod Manaslu. Po výstupe na túto himalájsku osemtisícovku sa do základného tábora vrátil živý z trojice lezcov len vedúci expedície Peter Šperka. Miroslav Rybanský zomrel pri zostupe, Juraj Kardhordó je stále nezvestný. František Kele dôverne pozná pocit straty priateľa v horách, pri expedícii v roku 1984 na Mt. Everest zahynul Jozef Psotka. "Smrť ma vždy trápi. Aj dnes som smutný z toho, čo sa udialo pod Manaslu. Ale nedá sa zaujať postoj odtiaľto zdola, tu sme v úplne iných podmienkach. Tak mi to vychádza, že by sa nemalo podceňovať zabezpečenie zostupu z vrcholu, taktika a organizácia. Smrť ma od cestovateľských dobrodružstiev neodrádza, ale snažím sa zabezpečovať svoje cesty tak, aby som sa z každej mohol vrátiť," dodal cestovateľ František Kele. Tento týždeň sa chystá do Polynézie po stopách M. R. Štefánika a z cesty by mal vzniknúť aj filmový dokument.

Autor: kim