Pre Helmuta Kohla je zjazd Kresťanskodemokratickej únie CDU v Lipsku istotne jedným z najťažších za posledných pätnásť rokov, počas ktorých zastáva úrad spolkového kancelára. Ešte nikdy totiž v predvečer zjazdu nezaznela taká jasná kritika jeho politiky ako tentoraz. Prvý bol predseda mládežníckej organizácie CDU Junge Union Klaus Escher, ktorý Kohla vyzval, aby v roku 1998 odstúpil z funkcie predsedu CDU. Escher nezostal sám. Predseda CDU v Sársku Peter Müller vyhlásil, že "CDU potrebuje vo vedení mladú tvár" a s kritikou sa pridal aj dlhoročný Kohlov rival, saský ministerský predseda Kurt Biedenkopf. Saský ministerský predseda išiel však vo svojej kritike ešte ďalej: Kresťanskí demokrati by sa rozhodne nemali vysloviť pred voľbami za koalíciu so slobodnými demokratmi. A tiež prípadné víťazstvo sociálnych demokratov vo voľbách by podľa Biedenkopfa nebolo žiadnou tragédiou.
To, že by sociálni demokrati mohli v septembri 1998 vyhrať voľby do Spolkového snemu, nevylučujú pravdepodobne ani niektorí iní poprední predstavitelia CDU. A naopak jeden z uchádzačov na kandidatúru na funkciu spolkového kancelára za sociálnu demokraciu dolnosaský ministerský predseda Gerhard Schröder sa vyjadril, že síce dáva po voľbách v septembri 1998 prednosť vytvoreniu koalície so Stranou Zelených, ale že by si vedel predstaviť aj veľkú koalíciu s kresťanskými demokratmi. .
Do volieb je však ešte ďaleko a politickí pozorovatelia v Bonne nešetria príkladmi z predvolebných období v minulosti. Tak ako teraz, keď v prieskume verejnej mienky vedie sociálna demokracia so 40 percentami s náskokom troch percent pred CDU, to bolo i pred voľbami do Spolkového snemu v roku 1990 a v roku 1994. A keď potom rozhodovali voliči - rozhodli sa vždy pre Helmuta Kohla. A práve pred zjazdom v Lipsku sa znovu ukázalo, že Helmut Kohl je politickým profesionálom. Len niekoľko hodín po tom, ako sa zjazd začal, sa stretol so svojím mladým kritikom Klausom Escherom. Výsledkom rozhovoru je, že Escher svoju kritiku odvolal a vyzval členov CDU, aby sa jednotne postavili za Kohla.
Nielen Escher si pravdepodobne uvedomuje, že necelý rok pred voľbami do Spolkového snemu je každá vnútrostranícka kritika politického matadora Kohla pre CDU škodlivá. I ostatní tzv. "mladí divokí" - predseda CDU v Hamburgu Ole von Beust, dolnosaský predseda CDU Christian Wulff a hesenský šéf kresťanských demokratov Erich Koch, ktorí mali ešte v nedávnej minulosti voči Kohlovi výhrady, sa teraz postavila na jeho stranu. A to, že delegáti zjazdu v Lipsku Kohlov bojovný prejav odmenili viac ako desaťminútovým nadšeným potleskom, len dosvedčuje, že kresťanskí demokrati si uvedomili nutnosť udržať jednotu strany. Bez nej - a o tom nepochybuje ani Helmut Kohl - by boli voľby v septembri 1998 už teraz prehraté.
Autor: RUDOLF STRÖBINGER, BONN (Autor je stálym spolupracovníkom
