Vystúpenie Richarda Müllera na bratislavských Pasienkoch, ktorým v nedeľu vyvrcholil mimoriadne bohatý hudobný víkend, sa do análov právom zapíše ako koncert roka nielen svojimi niekoľko stotisícovými nákladmi, ale aj grandióznym konceptom a unikátnou dramaturgiou. Duch syndrómu VM nedokázal už pomaly viac geriatricko-demokraticko-mítingové než športové priestory opustiť ani počas koncertnej produkcie. O to skôr, ak ju protagonista za VM, teda Veľkú Megalomániu, sám označil. Nasvedčoval tomu najmä gigantický technický a svetelný park, korunovaný uchvacujúcim ohňostrojom pred halou, ako aj široký záber programu. Okrem spievania s napokon takmer totožnou zostavou skupín Banket, Andrej Šeban Band a P.P.F. stihol Müller "džemovať" s Jiřím Stivínom, niesť sa na improvizačnej vlne s Mariánom Vargom, oddať sa spolupráci s Jarom Filipom, odovzdať otcovu cenu herečke Ingrid Timkovej, roztúžiť sa pri rodinných spomienkach, odpremiérovať dve novinky z chystaného albumu Nočná optika, prevziať pozývací list na novembrové odovzdávanie zlatej i platinovej platne za kolekciu Citová investice a popritom všetkom zázračne stmeľovať obdivuhodné výkony majstrov gitaristu Andreja Šebana, basgitaristu Oskara Rózsu a bubeníka Marcela Buntaja. Netradičná hra na nervy zaplneného hľadiska, ktoré malo štvrťhodinové opakovanie reprodukovaného uvítacieho prejavu so zoznamom sponzorov vyprovokovať k besnému piskotu, spôsobila mierne chladný úvod a nepomohla mu ani ničím neprekvapujúca verzia hitu Nebude to také ľahké. Záplava ďalšieho diania na pódiu však už potvrdila Müllerovo výsostné postavenie na slovenskej hudobnej scéne. Začiatky Banketu reprezentovali skladby Nespoznaný a v koncertnej derniére uvedený angažovaný hit Prečo vy, ľudia dvadsiateho storočia... Génius Andrej Šeban predstavil svoj band i vlastným speváckym (!) sólom a obdivný potlesk z jeho rúk zožal Marián Varga, ktorý sa efektne pripojil k projektu P.P.F. Ako z fujary sa vyvalili ľudové motívy Jiřího Stivína, ktorý potom píšťalku s pôvodom z hľadiska neidentifikovateľným (Mr. Jazz je totiž schopný prísť na javisko aj s čerstvo "vystružlikanými" nástrojmi zo záchodového potrubia či z tyče na záclony) vymenil za predsa len ortodoxnejší saxofón, aby si zopakoval živelné Po schodoch, nedávno zaradené ako bonus aj na reedíciu debutového albumu Bioelektrovízia. Aj keď sa dušoval, že na noc sa ponáhľa domov, počkal si v šatni aj na publikom odspievanú klasiku Štěstí je krásná věc. Časť takmer trojhodinového večera patrila nahrávkam zo sólovej kolekcie Neuč vtáka lietať, pre nedostatok vyslovených hitov neprávom odstrkovanej, ktorá je dodnes jednou z najosobnejších výpovedí. Rovnaký charakter má pieseň venovaná synovi Filipovi, s ktorou z doteraz posledného albumu LSD nemohla okrem titulnej skladby chýbať ani suchým ľadom zahalená Cigaretka na dva ťahy. Milostné balady na pokračovanie - Tlaková níž a Milovanie v daždi - doplnili aj playbacková Bioelektrovízia Hexu, Filipovo Cez okno či Vražda z lásky. Rovnaké pohnútky mali aj prejavy obecenstva, na ktorého výkriky Müller okamžite reagoval. Publikum mu ležalo na srdci v každej chvíli, donekonečna sa zaujímal o jeho náladu či vyhovujúcu úroveň zvuku. Koncert roka, ku ktorému sa v najbližších dňoch vrátime slovom i obrazom, mohol byť totiž presne taký ako jeho diváci.