ciu, kým sa tento postoj zmení. Pre SME to povedal riaditeľ Krajského odboru Ministerstva pôdohospodárstva (KO MP) SR v Prešove Ing. M. Sopko. Podľa jeho slov je v kraji dobre pripravená poľná stráž, ale jej právomoci sú nedostatočné. Dodal, že by bolo treba zmeniť legislatívne normy, aby sa vstup na cudzí pozemok vnímal podobne ako v západnej Európe či USA. V Prešovskom kraji sú lokality, kde vo veľkom zlodeji ukradnú až 30 percent úrody, a aj také, kde by bez stráženia ukradli všetko. Poľná stráž nestačí a tak poľnohospodári spolupracujú s kynológmi a poľovníkmi, ktorí im úrodu strážia - tým sa však zvyšujú náklady na produkciu. Podpredseda Poľnohospodárskeho družstva v Dvoroch nad Žitavou Š. Stanko vidí problém najmä v cudzích zlodejoch. Ak stráž prichytí v sadoch či na poli člena družstva, dá sa to riešiť. Pri cudzích zlodejoch však nie je možné dovolať sa nápravy. Krádež do troch tisíc korún zákon chápe ako priestupok, zlodeji si preto lup rozdelia medzi viac osôb a tam je postih nemožný. Aj v Bratislavskom kraji spolupracujú roľníci s poľovníkmi a kynológmi a spoločne strážia ovocie, kukuricu, zemiaky či zeleninu, uviedol Ing. R. Majna z KO MP v Bratislave. Poukázal tiež na to, že takéto služby sú spravidla veľmi nebezpečné, pretože organizované zlodejské skupiny chodia s vlastnou ochrankou. Uviedol tiež, že pre nevhodnú legislatívu sa vlastne neevidujú spôsobené škody, pretože dokazovanie ich výšky je problematické a náročné na čas i financie.

Autor: SME-gub