"Ahoj, Grizly," zborovo zaznelo z paluby lode Žilina, na hladinu začali dopadať kvety, kapela spustila jeho obľúbenú pieseň o "zradnej pereji" a desiatky očí sa zastreli vlhkým závojom. 22. októbra uplynie rok od najväčšieho lodného nešťastia na Dunaji, keď remorkér Ďumbier narazil do piliera mosta pod elektrárňou Freudenau a uzavrel osud I. Bedeča (prezývaného Grizly) a ďalších siedmich členov posádky. V túto sobotu vyštartovali z Trnavy nabité autobusy, aby odviezli do bratislavského prístavu viac ako dvesto pasažierov na spomienkovú plavbu po Dunaji. "Najprv som chcel dať dohromady len malú partiu," povedal pre SME k svojmu pôvodnému zámeru M. Klementovič, podľa ktorého zosnulý lodník bol "pán kamarát a pán muzikant", avšak nielen jeho pamiatku si prišli uctiť kamaráti väčšinou z trampských osád. Medzi nimi sa pohybovala aj partnerka ďalšej obete z Trnavy A. Labátová. "Každá manželka lodníka absolvuje nejakú cestu po Dunaji," vracala sa k boľavým spomienkam, "keď som si predstavila to miesto, už som tušila, že neprežil". Vdova po I. Bedečovi však smrti nemohla dlho uveriť. "Teraz udalosti prežívame znovu," zdôverí sa. Keď sa jej pýtame na pocity z plavby, ticho odpovie: "Je milá, ale bolí." Kapitán lode Žilina I. Fekete si o havárii dodnes zahalenej rúškom tajomstva myslí, že takí skúsení lodníci sa nemohli dopustiť chyby. "Mŕtvi však neprehovoria," dodá a spŕšky kvapôčok vody mu ostrekujú čelné sklo kajuty ...