Georgij Vasiljevič oznámil úmysel premeniť rodinné sídlo Puškina Michajlovskoje neďaleko západoruského Pskova na výnosnú turistickú atrakciu, čím vo veľkej miere pobúril tlač a podnietil hnev literátov a historikov. Svoj zámer hodlá realizovať do roku 1999, na ktorý pripadá 200. výročie Puškinovho narodenia. Michajlovskoje dostal do daru Puškinov pradedo Abrahám Hannibal na základe cárskeho výnosu. Vtedy sa skladalo z malých dediniek s 569 nevoľníkmi. Puškinov dedo si tu postavil prvý dom a v roku 1777 založil park. Puškin tu žil striedavo od roku 1817, vrátane rokov 1824-1826, ktoré strávil vo vyhnanstve. Zomrel v roku 1837 v súboji s francúzskym šľachticom a bol pochovaný v neďalekom kláštore. Puškin sa stal najobľúbenejším ruským básnikom a spisovateľom a po celom Rusku sú rozosiate múzeá a inštitúty zasvätené jeho životu a dielu. Pre Puškinových obdivovateľov je sídlo Michajlovskoje zo všetkých tým najdôležitejším. Podľa jeho 33-ročného správcu Georgija Vasiljeviča sú dni hromadnej sovietskej turistiky nenávratne preč. Puškinovmu sídlu nastali zlé časy a ročne sem zavíta len približne 100 000 návštevníkov. Preto sa rozhodol pre radikálne riešenie. Hodlá vybudovať rozsiahly komplex vrátane hotelov, reštaurácií a dokonca sáun pre návštevníkov s nabitými peňaženkami a premeniť Michajlovskoje na "modelový šľachtický statok" aj s nevoľníkmi, ktorí akoby vyskočili rovno zo stránok Puškinovho románu vo veršoch Eugen Onegin. Niet divu, že jeho plán narazil na húževnatý odpor. Člen ruskej Akadémie vied Sergej Fomičev sa na protest proti tomuto zámeru vzdal členstva v komisii poverenej dohľadom nad Puškinovým sídlom. Aj niektorí poprední členovia personálu múzea odišli a záhradníci starajúci sa o tunajší park pohrozili, že vytvoria zo svojich tiel ľudský štít proti buldozérom.
Autor: ČTK/TIMES
