Ktorýkoľvek riaditeľ ktorejkoľvek materskej, základnej a strednej školy na Slovensku môže byť odvolaný bez udania dôvodu od apríla 1995. Vtedy koaličná väčšina schválila novelu zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá oklieštila právomoci orgánov školskej samosprávy. Týmito orgánmi sú rada školy a územná školská rada, ktoré sú podľa zákona iniciatívnymi a poradnými samosprávnymi orgánmi vyjadrujúcimi a presadzujúcimi miestne záujmy a záujmy rodičov a pedagógov v oblasti výchovy a vzdelávania.
Orgány samosprávy dostali v novembri 1990 do vienka jednu veľkú právomoc, ktorá sa neskôr stala tŕňom v oku moci. Riaditeľ školského zariadenia totiž mohol byť vymenovaný a odvolaný iba na návrh rady školy, riaditeľ školskej správy iba na návrh územnej školskej rady.
Keď Eva Slavkovská obhajovala potrebu novely, dôvodila najmä tým, že mnohí riaditelia sa "zabetónovali" a ministerstvo či štátna správa v školstve nemôže robiť poriadky bez toho, aby nepotrebovala čísi súhlas.
Krátko po nadobudnutí účinnosti zákona ministerka uskutočnila čistku medzi riaditeľmi školských správ, následne boli odvolaní a nahradení aj "nevhodní" riaditelia. O rok neskôr sa ministerka Slavkovská bez boja vzdala svojich kompetencií v oblasti personálneho riadenia malého školstva. Podľa zákona č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy tieto kompetencie prešli na krajské a okresné úrady.
Po mnohých odvolaniach "bez udania dôvodu", ktoré sú v súlade so zákonom, minulotýždňová kauza Gymnázia na Metodovej ulici v Bratislave v plnej nahote ukázala, čo znamená oklieštenie právomocí samosprávy v školstve. Prácu riaditeľa totiž najlepšie poznajú a vedia posúdiť pedagógovia a ďalší pracovníci školy, rodičia a študenti. Každá táto skupina má v rade školy svojich zástupcov, a tak pred nimi neobstojí argument, že unavené kone sa prepriahajú.
Autor: ch
