Nosiť tridsiatku na bedrách sa spája v ľudskej podobe s vekom maximálne produktívnym a aj banskobystrické Armádne športové stredisko Dukla akoby pri svojom jubileu (oficiálne vzniklo 1. septembra 1967) ožilo pozoruhodnými úspechmi. Nedávny historický bronz atléta Igora Kováča na MS v Aténach a zlatonosná Paranhana pre vodných slalomárov na MS v Brazílii vďaka Michalovi Martikánovi v singloch a hliadkach upevnili doterajší balíček úspechov trblietavými stužkami. Dukla po tridsiatich rokoch v niečom vykvasila, v inom jej zasa rozbúrený kvas nedáva spokojne spávať. Pri oslave narodenín sa hovorieva s pátosom a upriamovať pozornosť na svetlé stránky tridsaťročných dejín. Štyroch olympijských víťazov v histórii stvárňujú samostatné kapitoly bohatej kroniky, ktorej poučné vyústenie nachádzame aj v roku 1997. Sú nimi futbalista František Kunzo (zlato v roku 1980), chodec Jozef Pribilinec (1988), oštepár Ján Železný (1992) a štvrtý najcennejší kov z OH patrí vodnému slalomárovi Michalovi Martikánovi. Hneď po trojnásobne zlatonosných MSJ slovenských reprezentantov v americkom Wausau v roku 1994 zareagoval veliteľ strediska Ivan Čierny a zobral do svojho stavu aj perspektívnych vodákov z KTK Liptovský Mikuláš. Aby sa Dukla zviditeľnila výraznejšie, rukujúci študent Michal Martikán, od 1. októbra s visačkou Dukla Banská Bystrica, už nebude iba málo hovoriacim členom KTK Dukla L. Mikuláš. Treba uznať, že predchádzajúci názov klubu zásluhy banskobystrickej Dukly v materiálnej podpore trefne neodzrkadľoval. Dukla sa pripravuje od nového roka na samostatný rozpočet, aby sa vraj sprehľadnil tok financií. Ako sa prejaví v praxi, zatiaľ súčasný veliteľ Ivan Čierny nekonkretizuje, podľa všetkého by sa však mala umocniť rozhodovacia právomoc vedenia, samozrejme, ohraničená ktovieakým rozpočtom, a dúfame, že správne načasovaným dátumom faktického čerpania. Možno sa v rámci finančných mantinelov zváži aj celý aparát pracovníkov strediska, ktorý narástol do súčasných značných rozmerov a vyvoláva pochybnosti, či naozaj spĺňa kritériá dynamicky a efektívne fungujúceho organizmu porevolučnej histórie strediska. Dopredu krok, dozadu ani jeden - v zmysle tohto vojensky zaváňajúceho hesla sa armádne stredisko pod Urpínom usiluje prežiť a svoju prácu aj zveľadiť. Čo by s ním bolo, keby si v minulosti nepribralo streľbu s bronzovým olympionikom z Atlanty Jozefom Göncim, detašovaný vodný slalom na Liptove, keby nezastrešilo atléta s českým pobytom Igora Kováča, biatlonistku Martinu Schwarzbacherovú či vodných zjazdárov zo Žiliny Šuteka s Gregom, hrôza čo i len i pomyslieť. Dnes, tak ako v minulosti, sa bytie či nebytie meria úspechmi a medailami na vrcholných podujatiach. Z tohto pohľadu armádnej Dukle treba naozaj od srdca k narodeninám zablahoželať. Ako jednoznačne najúspešnejšiemu športovému klubu na Slovensku.