Ak nás minulý režim odsúval do roly prostých svedkov - a pravda, aj obetí - zdevastovaného životného prostredia, prítomnosť zas vidí v ekologickej zaangažovanosti čosi ako luxus. Akoby si ho mohli dovoliť iba podaktorí, takí, čo sa nemusia báť o svoje akokoľvek zle platené miesto. Minimálna senzitivita verejnosti voči problémom životného prostredia umožňuje potom tým hore uvažovať napríklad o sieti vodných nádrží, ktorou by pokryli krajinu, a to bez obáv, že narazia na zásadnejší odpor: príroda ako prostriedok na dosiahnutie cieľa, preto s ňou treba zvádzať boj. Popri plytkej ekológii, namierenej proti vláde technokratov, ktorá apeluje na správanie človeka a vytyčuje si krátkodobé ciele, usiluje sa hlboké ekologické hnutie o zásadnú premenu priemyselnej spoločnosti. "Ciele nemožno dosiahnuť bez zmeny politiky," konštatuje Nór A. Naess. Jeho dielo sa k nám dostáva v češtine (z anglického prekladu) zásluhou agilného vydavateľstva orientovaného na ekoproblematiku s kurióznym sídlom v Tulčíku pri Prešove. Nabáda k radikálnemu prehodnoteniu kategórií, ako životná úroveň (ktorá sa musí samozrejme neprestajne zvyšovať), či fetiš, menom hrubý národný produkt, provokuje hodnotením Homo sapiens ako údajného vrcholu evolúcie (hlúpy a podlý). Človek sa prosto musí prestať vydeľovať z prírody, či dokonca sa nad ňu nadraďovať. Všeličo je síce určené skôr odborníkovi (teória gestaltu), nemálo je však toho, čo zaujme zainteresovanú verejnosť, osobitne zeleno sfarbených aktérov na našej politickej scéne, najmä vlastnou vinou odsúdených hrať prinajlepšom tretie husle. Vzhľadom na odlišnosť podmienok Naessove úvahy ocenia u nás zrejme len nemnohí. Nórsko má pritom štádium raného kapitalizmu už dávnejšie za sebou, uchovalo si však tradíciu intenzívne preciťovanej spolupatričnosti s prírodou, kultivovanú pravidelným pobytom v lesných zruboch. Životnému prostrediu pomôže iba zmena životných hodnôt a životného štýlu. Dobre, že na to ktosi prišiel už pred nami - aby sme nemuseli prejsť rovnakou cestou a dopúšťať sa rovnakých chýb.

Autor: Ľudovít Petraško (Autor je stály spolupracovník SNV)