Kým Jorik dosiaľ zabával (Tartuffe, Mirandolina), teraz pri Čajke "zvážnel", a odkryl tak novú dimenziu svojho herectva, ešte stále sa pohybujúceho vo vnímaní diváka na póloch neuveriteľného a amatérskeho. Príbeh mladých uprostred skúsených aristokratov, kde každý miluje toho nesprávneho, ako keby bol písaný pre nich. Každý z hercov predvádza svoju rolu doteraz nevideným osobným spôsobom práce s výrazom. Ale predsa majú herecké interpretácie svoje zahmlené miesta. Opäť a znova to, na čom Jorik stojí, lieta a padá - na originalite odchovanca MCHAT-u Valentina Kozmenko-Delinde. Na pôžitok z divadla mu stačí obyčajný igelit - opona, jazero, stena naprieč sály, pierka porozhadzované po zemi ako túžby, po ktorých sa šliape a absolútne presné "napasovanie" postáv do hercov. Náročný dramatický text, ešte viac "priťažený" Pavarottim a pravoslávnou omšou, odľahčil príchodom svalnatého osvetľovača s uterákom okolo pása. Zábava a smútok bez prestania. Mám pocit, že sa začína iné dejstvo tohto "extrémneho" súboru: bez zbytočných ambícií byť prvou scénou. Vlastne sa tak už stalo. Je ľahké hrať a pohrávať sa s vlastnými možnosťami.
Autor: ANDREA FECIKOVÁ (Autorka je stálou spolupracovníčkou SNV)
