Predaj albumu Štyry, ktorý je napriek názvu so zámernou pravopisnou hračkou po deviatich rokoch od debutu Nechajte si ju a troch rokoch od eponymnej "dvojky" treťou dlhohrajúcou kolekciou skupiny Vidiek, odštartuje počas dnešného koncertu o 20.00 h v Spoločenskej sále bratislavského Parku kultúry a oddychu. "Na mieste, ktoré je v Bratislave takmer koncertnou mekkou. Mám k nemu silný vzťah, tam sme začínali svoju väčšiu slávu. Trochu ma mrzí, že to nebude vo Veľkej sále, kam som kedysi chodieval na koncerty a so závisťou i zasnením som premýšľal nad tým, kedy tam aj my budeme hrať tak, ako napríklad Katapult a ľudia budú takisto šalieť," vraví pre SME líder skupiny Ján Kuric. "Zahájenie odpredaja" albumu bude predchádzať "polokrst a poliatie burčiakom, aby to tam pekne vrelo". K dramaturgii koncertu spevák skupiny Vidiek hovorí: "Hrať budeme tie najlepšie veci z našej doterajšej koncertnej činnosti a pochváliť sa chceme aj úplne novými." Na pripomienku, že skutočne je čím, reaguje: "Okrem teba, členov kapely a zástupcov vydavateľstva Bonton Music ešte celý album nikto nepočul a držíme ho v tajnosti, ale verím, že sa nám na ňom naozaj podarilo podať náš terajší pohľad na život. Sme viac-menej optimisti, ale v rámci regiónu sme to občas museli krotiť dávkou pesimizmu." Nálada albumu je pomerne premenlivá, každá z jedenástich skladieb je úmyselne diametrálne odlišná od predchádzajúcej. "Aby mal poslucháč dojem, že počúva rádio. Niekedy sa teda zdá, že hráme pop-art a inokedy zasa, že sme zábavová kapela - so všetkým, čo s tým súvisí. Niektoré pesničky sú ladené do príjemného gýču, iné do nepríjemného, ďalšie do britpopovej gitarovej sféry."
Na album je zaradený i minuloročný hit Všetko je inak a potenciálnym singlom by mohla byť zábavka Keď je sedem ráno, zapnem rádio - s refrénom vymenúvania samohlások. "Keď som bol v júni na Ibize, stále tam zneli stupídne popevky ako un-dos-tres. Aj my sme sa pokúsili o navonok podobne infantilne zasnený text," pokračuje Kuric. V prípade Vidieka však všetky slovné i zvukové hry, lavírujúce na hranici gýča repeteovského razenia, spája vysoko inteligentné podanie. "Môžeme mať undergroundové cítenie a opovrhovať gýčom, ale keď tak pozerám Vinnetoua alebo Poklad na Striebornom jazere, viem síce, že je to slaboduchý gýč, ale vybavia sa mi milé spomienky. Napríklad na to, keď ma mama v nedeľu pristihla, že namiesto omše som utiekol spred dverí kostola a išiel pozerať indiánku. Každý z nás potrebuje reminiscencie a melanchóliu. Preto niektoré z našich piesní môžu pripomínať americké filmy zo 70. rokov, keď ešte nemuseli mať zákonite happy end." Pieseň Vianoce `97, ktorá by mohla byť do rádií nasadená koncom roka, zasa prináša "rozdovádenejší" pohľad na vianočné sviatky. "Nemusí byť vždy iba sladký a rozmazaný. Mám pocit, že ten náš pohľad sa podobá českej klasike Už se zase těšíme na Ježiška," dodáva Ján Kuric v súlade s charakterom tvorby skupiny Vidiek. Vy sa zatiaľ tešte na koncert a na album. Je veru na čo.
