Kompa medzi Štúrovom a Ostrihomom už roky bojuje so silným dunajským prúdom len pár desiatok metrov od osamelých mostných pilierov, o ktorých sa ani nechce veriť, že trčia z vody v nezmenenej podobe viac ako polstoročie. Práve koncom druhej svetovej vojny sa totiž tamojší most Marie Valerie, pomenovaný po dcére cisára Františka Jozefa zmenil na ruiny. Pravdaže nie sám od seba. Na Vianoce roku 1944 mu v tom "pomohli" ustupujúci nemeckí vojaci. Tí, respektíve ich protivníci v tom čase podobne spečatili osud nejedného mosta nad najvýznamnejšou európskou vodnou cestou. Most Marie Valerie je ale na Dunaji jediný, ktorý na svoju obnovu čaká dodnes. Má, chudák, tú smolu, že o jeho znovuzrodení sa rozhoduje na priveľmi zauzlenej linke medzi Budapešťou a Bratislavou a že dialóg o jeho znovuvybudovaní sa občas dostáva do takých súvislostí, ktoré by asi aj Kafka označil za príliš absurdné.
O potrebe mosta polemizovať asi netreba. Spýtajte sa Ostrihomčanov, Štúrovčanov, ale aj stoviek turistov, ktorí sa cez tristometrové koryto rieky prepravujú malou motorovou kompou alebo ešte menším člnom. Prirodzene, iba v určených prevádzkových hodinách, väčšinou len kým je svetlo. Pochybnosti nemali v januári roku 1995 ani predsedovia vlád SR a MR, ktorí sa v Budapešti dohodli, že most treba obnoviť. Súvislosť tejto stavby so Sústavou vodných diel (SVD) na Dunaji v tom čase nikto nespomenul. Predsedom slovenskej vlády bol v januári 1995 Vladimír Mečiar. Zišli sa i experti s cieľom most obnoviť. Nepochybne, slovenská časť odborníkov to nerobila poza chrbát slovenskej vlády. Nedohodli sa. Problémom bola výška mosta nad hladinou. Vtedy už niekto objavil, že výška súvisí s SVD. Predsa, ak by sa dobudoval Nagymaros, hladina stúpne atď. Parametre sa stanovia po verdikte z Haagu. Dobre, počkáme.
Dočkali sme sa. V Haagu rozhodli. Aj v Bratislave - most stavať netreba. Súčasný slovenský premiér Vladimír Mečiar odmietol názor svojho predchodcu z januára 1995 skvelou ideou o tom, že most predsa bude v kruhovej hrádzi stupňa Nagymaros. Iný teda netreba, hoci pri Nagymarosi (pravda, šiestaci, siedmaci a ostatní, ktorí aspoň sem-tam pozrú do atlasu) sú oba brehy Dunaja pevne a nespochybniteľne maďarským územím. Keby tak Maďari kalkulovali povedzme o moste cez Váh pri Komárne, to by bolo kriku.
Vráťme sa však k podstate a odsuňme ako polemiky nehodný nápad istého slovenského poslanca, ktorý odhalil, že most má slúžiť maďarským vojskám rýchlejšie obsadiť Slovensko, potom sa natíska jediný záver: Most medzi Štúrovom a Ostrihomom, na ktorý EÚ už prisľúbila 5 miliónov ECU (polovica odhadovaných nákladov), by prioritne využívali občania oboch štátov žijúci v danej oblasti. Zdá sa, že hlavným problémom pre kohosi bude najmä to, že väčšina týchto ľudí na oboch stranách hranice má rovnakú národnosť.
Autor: ANDREJ RYBÁR, BUDAPEŠ (Autor je stálym spolupracovníkom
