Battle Ground Berlin (Bojisko Berlín) je názov knižného bestselleru vychádzajúceho v týchto dňoch v Amerike a vyvolávajúceho šok aj dobromyseľné úsmevy. Knihu napísali dvaja autori. Nie hocijakí. David Murphy, bývalý šéf CIA v Berlíne a generál Sergej Kondrašov, bývalý šéf KGB tiež v Berlíne. Obaja muži v najtvrdšom období päťdesiatych a šesťdesiatych rokov pracovali proti sebe v najhorúcejšom bode studenej vojny, v Berlíne. David Murphy v americkom sektore a Kondrašov v sovietskom sektore rozdeleného mesta. Teraz, takmer po pol storočí, spojili svoje intelekty a napísali ešte donedávna nemysliteľnú knižku. V týchto dňoch sú hviezdami amerických televíznych a rozhlasových relácií, rozhovorov v novinách a časopisoch a v najväčších amerických kníhkupectvách. Knižku s veľkým úspechom uvádzajú na americký trh. A Američania neváhajú a kupujú.

Čitatelia majú možnosť oboznámiť sa vôbec po prvý raz so situáciou vládnucou medzi západnými a východnými špionážnymi službami. A pravdaže, špeciálne medzi CIA a KGB. Obe krajiny nasadili aj na špionážnom poli proti sebe to najlepšie, čo mali. CIA Davida Murphyho, ktorý sa už ako študent univerzity vyznamenal schopnosťou rýchleho a perfektného ovládania cudzích jazykov, okrem iných aj ruštiny. Vysoko kvalitného muža poslala do Berlína aj KGB. Kondrašov hovorí nielen bezchybnou nemčinou či francúzštinou, ale aj dokonalou "američtinou", akcentom akoby rodeného a vzdelaného Američana z okolia Washingtonu či New Yorku. Ich hlavnou prednosťou však bola mimoriadna schopnosť zberu výnimočne dôležitých informácií, ktoré potom využívali vlády oboch veľmocí na spresnenie politických postupov. Generál Kondrašov považuje za najväčší úspech svojho pôsobenia - odhalenie plánu CIA na vykopanie tunelu z amerického do sovietskeho sektoru Berlína, čím sa Američanom podarilo napojiť sa na celý východonemecký telekomunikačný systém. Špionážna služba CIA tak bola schopná odpočúvať nielen bežné hovory východných Nemcov, ale aj najdôvernejšie telefonáty východonemeckých najvyšších politických činiteľov so sovietskymi. Rusi získali informáciu o výstavbe tunela od Georga Blaka, jedného z najlepších anglických špiónov, ktorý však pracoval aj pre Moskvu, kde teraz vraj pokojne užíva zaslúžený dôchodok... Bývalý šéf CIA David Murphy zasa vraví, že vybudovanie tunelu patrilo skutočne medzi najväčší úspech "jeho" špiónov, pretože v tom čase nemali Američania iný druh vyzvedačskej technológie. Nemali ani špionážne lietadlo U-2 a nemali ani špionážne družice. Generál KGB zdôrazňuje, že síce skutočne išlo o úspech CIA, ale aj Moskvy, lebo "o tuneli sme vedeli, a tak sme nechali naschvál niektoré informácie z telefonátov unikať Západu, pretože sme nemohli špióna Georga Blaka odhaliť". Dodáva: "Ale priznávam, že o nás vedeli veľmi veľa. Pri príprave knižky som mal možnosť študovať v Amerike tajné dokumenty CIA z toho obdobia a šokovalo ma, čo všetko o našej činnosti dokázala CIA zhromaždiť". Obaja bývalí poprední špióni, ktorí sa teraz stali takmer priateľmi, však zdôrazňujú, že aj keď o sebe vedeli a dokonca zo získaných fotografií poznali aj svoje tváre, nepociťovali voči sebe osobné nepriateľstvo. "Bojovali sme proti preniknutiu do našich sietí, ale nie osobne proti sebe," vraví bývalý šéf pobočky KGB v Berlíne. A David Murphy súhlasí a dodáva: "Aj my sme mali nášho človeka priamo v srdci východonemeckej služby STASI, ale neskôr sme ho museli zrušiť, lebo mu išlo o život." Sergej Kondrašov na novinársku otázku, či necíti zybtočnosť svojej vtedajšej činnosti, keďže sa sovietsky systém zrútil, vraví: "Čo sa stalo, nie je chybou špionáže. Je to dôsledok zodpovednosti našich politických vodcov."

Autor: MICHAL HAVRAN (Autor je stálym spolupracovníkom SME)