Žili šťastne vo svojich detských izbách, obklopené množstvom hračiek a rodičovskou láskou. Tie izby boli oblepené tapetami s nádhernými panorámami, jesennými krajinkami, morskými pobrežiami... Tie hračky boli skvelé: automatické, elastické, plastické... Tí rodičia boli ctihodní a ctižiadostiví... Deti sa hrali na to, že sú dospelí. Stavali si sídliská z univerzálnych kociek, robili párty s bábikami, ktoré boli ešte dokonalejšie ako živí ľudia. Bránili si svoje domčeky zbraňami, ktoré boli na nerozoznanie podobné naozajstným. Tie najdokonalejšie vedeli dokonca imitovať krv. A deti rástli a naučili sa vyslovovať aj veľmi ťažké slová ako neuróza a leasing a garantovať a brutalita a gang... A z veselých a farebných kníh sa naučili všetko o elektromagnetických javoch a spodnom prúdení v oceánoch. A z ešte veselších a farebnejších obrazoviek sa naučili ešte veľa, veľa iných vecí potrebných pre život.

Len občas, keď sa náhodou zadívali na steny svojich izieb, zbadali, že morská voda na tapetovej stene je nehybná, ani nestúpa, ani neklesá. Že bábiky sú také dokonalé, až sú neznesiteľné. Že pri stole z času na čas sedí nový, neznámy pán, ktorý je tiež otecko, lenže iný. A deti rástli a hrali pouličný basketbal a skejtovali sa na špeciálnych doskách a korčuľovali sa aj v lete a hrali tenis aj v zime a plynule rozprávali cudzími jazykmi a vedeli ešte viac a oveľa ťažších slov ako pred rokom: xenofóbia a interrupcia a autodeštrukcia a showroom... Mali veselé oblečenie a v rukách nádoby s veselými farbami a chceli, aby okolo nich bolo všetko veselé a farebné. Chodievali za mesto a držali sa za ruky a fajčili dymy, po ktorých im bolo veselo a pýtali sa jeden druhého: "Nevieš, prečo sa voda na tapetách nikdy nezdvihne? A nevieš, načo je toľko cudzích slov? Nevieš, prečo je môj otec u vás a tvoj u nás? Nevieš, prečo sme sa tak veľa naučili, a tak málo vieme? Nevieš, prečo sa s mamkou už vôbec nedá porozprávať? A ako rozoznať, kedy dospelí hovoria pravdu a kedy klamú? A čoho sa boja, keď neexistujú bubáci?"

A deti zbadali, že sa už nechcú hrať na dospelých. Teraz, keď už boli veľké a múdre a smutné, chceli sa hrať znovu na deti. Vrátili sa k svojim stavebnicovým domčekom, ale pred každým stál ozbrojený bodyguard. Vtedy sa prvýkrát zdvihla voda na tapetách v detských izbách a zaliala všetky autíčka a bábiky a medvedíkov a celé ich detstvo.

Ja viem, toto je smutná rozprávka, ale deti už prišli na to, že veselé príbehy často klamú. A rozprávka nesmie klamať, nech by klamali všetci okolo.