A predsa je to doba veľkých výhier. Môžeme vyhrať všetko, čo sa len vyhrať dá. Malé, veľké i úplne najväčšie veci. To všetko ostatné sa nedá vyhrať v nijakej hre. Slnko, oblaky, dobrý pocit, harmónia. To môžeme dostať iba zadarmo, sami od seba.

Čím viac schudobnievame, tým viac sa chlácholíme výhrami. Nie je celkom nereálna orwellovská vízia, že v blízkej budúcnosti získa každý z nás určenú výhru. Že ktosi kdesi starostlivo sleduje, či získal každý občan svoju výhru. V záujme zabránenia nepokojov obyvateľstva. Občania, ktorí ešte nezískali výhru, nech sa ohlásia na ústredí rozdeľovania výhier! Každý má nárok na svoju výhričku! Veď niektoré firmy dávajú také smiešne úlohy na získanie výhry, že to až uráža. Ako sa volá cicavec, ktorý rozpráva a pohybuje sa na dvoch končatinách? A ešte dajú aj tri možnosti: človek, veľryba, tučniak. Tak strašne chcú, aby sme všetci odpovedali správne! Tak strašne chcú rozdeliť výhry! Tak strašne nás chcú obdarovať!

Zapojte sa do veľkej súťaže! Súťaží celá rodina, súťaží celá krajina! Vyhrávame všetci a každý. A keď sa rozdajú všetky výhry, začína sa nová hra. Aby sme v tom tichu nezbadali, ako strašne všetci prehrávame...