V druhej polovici júla tohto roku som bol už druhý raz, zásluhou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, na trojtýždennom liečení v kúpeľoch Dudince. Privatizáciou sa zmenilo vlastníctvo kúpeľov na súkromné. Išiel som tam s veľkou zvedavosťou, ako sa prejaví zmena vlastníctva kúpeľov v ich činnosti, najmä v úrovni kvality poskytovaných služieb. Preto viac som si všímal vnútornú situáciu kúpeľov, najmä už spomínanú úroveň kvality služieb v porovnaní s rokom 1990 a ich vykonávateľov. Aké sú moje poznatky? Napriek tomu, že v útvare časovania majú počítače, celý systém má vážne nedostatky. Medzi jednotlivými procedúrami sú malé časové rezervy. Napríklad tri procedúry, klasická masáž a dve elektroliečby sú na prvom poschodí a nie sú časovo po sebe, ale sa striedajú s tými, čo sú na prízemí. Nedobrým časovým rozpisom väčšina pacientov robila "pochodový telocvik " hore a dolu schodmi. To vyžadovalo od pacientov zvýšené úsilie, ale najmä čas dodržať termín procedúry. Nie vždy sa to podarilo. V roku 1990 som mal pri procedúrach lepšie skúsenosti. Všimol som si aj prácu a správanie kúpeľných aj administratívnych pracovníkov. Aj iní pacienti tak robili a pri rozhovoroch sme si vymieňali skúsenosti a zhodli sme sa, že aj pri procedúrach bol rozdielny prístup pracovníkov k pacientom. Najlepšie obstáli, a s tým súhlasím, pracovníci elektroliečby, masáží a pri niektorých vaňových kúpeľoch. Ďalej sme skonštatovali u pracovníkov akési napätie, obavu, ba až strach zo zajtrajška. To mi však a nielen mne niektorí aj osobne naznačili, vrátane administratívno-technických pracovníkov. Upozorňovali na postup v privatizácii kúpeľov. Uviedli, že v roku 1996 navrhovali na schôdzi zamestnancov, aby sa všetci podieľali na privatizácii kúpeľov. Niektorí pracovníci zložili po tisíc až osemtisíc korún na kúpu akcií. Potom prišiel pokyn, že kúpele budú privatizovať osoby na to už určené. Vklady niektorým vracali a niektorým, tie vyššie,vraj ešte nevrátili. S týmto stavom nie sú spokojní a celkový postup a výsledky privatizácie odsudzujú. Vraj odchádzajú aj kvalifikovaní lekári. Túto skutočnosť a jej príčiny som si však nemal možnosť preveriť pre spomínané napätie a obavy. Dohovoril som si preto stretnutie s riaditeľom a spoluvlastníkom kúpeľov Ing. Józsom. Podnietila ma k tomu aj jedna veta z nového domového poriadku kúpeľov, ktorá to umožňovala. Moje poznatky a námety som tlmočil pánu riaditeľovi. Počas rozhovoru sme si vymenili názory a k mojím uvedeným nedostatkom v kúpeľoch nemal výhrady. Povedal však, že on je ekonóm a musí veriť lekárom. Keďže sám nadhodil problém stravy, pripomenul som mu, že strava z kalorického hľadiska vyhovuje, ale je jej málo. Vraj pacienti si majú pýtať od servírky pridať. Zdá sa mi to netaktné. Myslím si, že o tomto by malo rozhodnúť vedenie kúpeľov. Ďalej, kúpele by veľmi získali, keby mali aj lekára-gerontológa, ktorý by prostredníctvom procedúr, liekov a zloženia stravy pomohol spomaliť tempo starnutia, ako to ukazujú aj výsledky celoštátneho výskumu Výskumného ústavu gerontológie. Zamestnanci kúpeľov ma informovali, že tam takýto lekár-odborník pracoval, ale vedenie ho prepustilo. Vzhľadom na zloženie pacientov, chorých najmä na dolné a horné končatiny, bolo by dobré, keby bol v kúpeľoch aj lekár ortopéd. Bol som na liečení aj v Bojniciach a Piešťanoch a tam takíto lekári boli. Na záver som navrhol pánu riaditeľovi urobiť anonymnú anketu s otázkami týkajúcimi sa pobytu a liečenia v kúpeľoch, aby sa mohol presvedčiť, že moje poznatky sú pravdivé.
Autor: ING. JÁN ŠPANKO, Bratislava
