V zahraničí sa hovorí a píše o morálnom úpadku slovenskej politiky

Súčasná koalícia uchopila do svojich rúk ako zákonodarnú, tak aj vládnu moc. Svojimi ľuďmi obsadila všetky mocenské orgány a miesta štátnych úradníkov. Vo vysokých funkciách sú často funkcionári z predprevratových čias, ktorí vedia využiť cestou stranícke

j podliezavosti každý režim. Svoju kariéru a ziskuchtivosť po funkciách a majetkoch stavajú často na hanobení minulosti, na ktorej sa sami aktívne podieľali mysliac si, že na všetko je zabudnuté. Takýchto ľudí by sme našli dosť na najvyšších miestach v inštitúciách, štátnych úradoch a v privatizačných aktivitách. Stranícki bossovia, ich ideológovia a agitátori na zastrenie krachu koaličnej politiky v zahraničnom smerovyaí či na zakrytie podvodov o straníckom privatizačnom rozkrádaní národného majetku klamú, až sa hory zelenajú. Umožňuje im to aj neinformovaný a pasívny radový občan, ktorý zápasí o svoje existenčné istoty. Priemerný občan objektívnu pravdu nepozná a ani o ničom nerozhoduje. Intrigy a následky politiky si nevie ani predstaviť. O politike, ekonomike a iných oblastiach, o ktorých sa rokuje a rozhoduje v parlamente a vo vláde, býva často informovaný povrchne alebo účelovo. Informácie cestou elektronických médií najmä STV sú skreslené a často polopravdivé. Priame vysielania z parlamentu sú vzácne, okrem slávnostných zasadaní, čo v demokratických štátoch je inakšie. Vidiecke obyvateľstvo, ale aj ľudia v mestách, sociálne odkázaní a mládež, sa o politiku, ekonomiku a ostatné spoločenské dianie nezaujímajú, korunky za knihy a tlač veľmi nerozhadzujú. Výstižne mi to povedal v rodnej obci na Horehroní jeden robotník a poslanec obecného zastupiteľstva - "z novín sa nenaješ". Podobných ľudí sú státisíce, ktorí do politiky a ekonomiky štátu nevidia a spoločenské dianie ich nezaujíma. Ich trápia vlastné starosti, všetko ostatné je im druhoradé. Mnohí občania si neuvedomujú ani to, že nekontrolovateľnou privatizáciou (zločin storočia) bol rozdelený národný majetok, ktorý vytvorili a im patril. Takto vznikla kapitálová vrstva zbohatlíkov najmä z členov HZDS, koaličných partnerov a ich rodinných príslušníkov, ktorí bezprácne nadobudli miliónové a miliardové majetky, čo im a ich pokoleniam zabezpečí honosný kráľovský život na úkor spoločnosti. Sprivatizovaný majetok je vo väčšine už ich vlastníctvom, s ktorým môžu nakladať podľa svojej vôle. Privatizácia sa im stala zlatou baňou, rajom a zabezpečila bezstarostný život aj ich ďalším pokoleniam. Radový občan bude od kapitálovej vrstvy závislý, ale aj menejcenný i so svojimi deťmi. Je to návrat do začiatku kapitalizmu minulého storočia k pohŕdaniu chudobou.Taká je pravda. O všetkom rozhoduje nie pán náš najvyšší - občan, ale vláda a väčšina koaličných poslancov. Aj v zahraničí sa hovorí a píše o morálnom úpadku slovenskej politiky, len dodávam, aj celej spoločnosti.