Ale čo je veľa, je ozaj veľa. Pred týždňom v Pressklube, až na to povinné máličko, keď pán premiér občas pripustil, že aj on sa môže zmýliť, zaznievali z jeho úst nekonečné oslavné tirády na divy, ktoré sa pod jeho vedením na Slovensku dosiahli. A nebyť ešte tých opozičníkov, ktorí mu permanentne hádžu pod nohy polienka a jemu nie veľmi naklonenej tlače i televízie Markíza, tak by sa veru svet nestačil diviť. Národnou radou SR nedávno odvrhnutý Gaulieder vraj nestojí ani za reč a je len jednou z káuz, ktoré si vraj na Slovensku ľudia ani nevšímajú. Až na malé "drobnosti" tu máme skoro raj na zemi. Vraj zahraničné návštevy dokonca aj z vyspelých európskych štátov nám závidia, čo všetko sme za krátky čas dosiahli (či dosiahol pán premiér?) V porovnaní s našimi susedmi sme na tom vynikajúco a len nechápavá Európa nám nepraje, lebo do jej demokratických štruktúr dávno patríme. Keďže aj ja chodím po tejto zemi a vidím každodennú realitu, viem, že takmer niet dňa, aby som sa z médií nedozvedel o násilnostiach, vraždách, výbuchoch únosoch a pod. Podľa pána premiéra rôzne kauzy už radoví občania ani neregistrujú. Ja si myslím opak. Veď únos prezidentovho syna, ignorovanie rozhodnutí Ústavného súdu a jeho znevažovanie tzv. právnymi expertmi vládneho hnutia, privatizačné lúpeže a škandály, zavádzanie občanov a mnoho ďalšieho, to mi veru nezapadá do rámca nádherného obrazu, ako ho pán premiér usilovne maľoval. Vysvetlenie či pobúrenie nad jeho tajuplnou cestou do Chorvátska, keď ani jeho najbližší spolupracovníci nevedeli, kde sa nachádza, stálo na vratkých nohách. A vraj na vine sú rebelanti-novinári . Neviem, koho sa mu podarilo presvedčiť, hoci STV mu dala skoro celý večerný vysielací čas. Mňa určite nepresvedčil.
Autor: MIKULÁŠ JEFANOV, Vranov nad Topľou
